vý deň Nu Jazz Dayz ukážkami nového albumu v živom podaní, ktoré doplní očarajúca filmová projekcia.Le Prochaine Fois získalo prívlastok ambientný road movie. Ako by si svoj film charakterizovala ty?
Moja práca mi dovoľuje precestovať celý svet a Le Prochaine Fois bolo zdokumentovaním ciest počas koncertovania – taký živý, dýchajúci denníček. Ľúbim cestovať, priťahuje ma spoznávanie nových ľudí a kultúr v každej krajine, ktorú navštívim. Vždy som udivovaná tým ako to funguje v tomto našom širokánskom svete - ľudia sú si veľmi podobní a zároveň sú to tak odlišné bytosti. Ako človek som z veľkej časti voyer a môj dokonalý deň by znamenal sedieť dakde a nechať do seba vsiaknuť rôzne kultúry, ktoré som mala to šťastie navštíviť.
Kam si cestovala v poslednom čase? Aké vplyvy ti to prinieslo?
Väčšinu tohto roku som strávila v Minneapolis (USA) nahrávaním časti nového albumu, bol to skvelý zažítok. Toto mesto preplnené talentovanými hudobníkmi je veľmi priateľské a útulné na rozdiel od Londýna. Nebyť tej hroznej zimy, viem si predstaviť, že by som tam mohla žiť, najmä kvôli jeho hudobnej komunite. Istý čas som bola aj v Rusku, kde sa ľudia dokážú tešiť z hudby aj napriek tomu, že 95% z nich existuje pod hranicou chudoby. A napriek tomu je to krajina, ktorá sa snaží udržať tempo so svetom a pohostinnosť, ktorej sa mi dostalo, bola neuveriteľná. Smutným aspektom je vidieť ľudí posadnutých amerikanizáciou namiesto uchopenia vlastnej jedinečnej kultúry.
Neotropic vydáva vo vydavateľstve Council Folk. Môžeš nám povedať o tvojom vzťahu k ‘Mestskému folku’?
Council Folk som založila s mojim dlhoročným priateľom a spolupracovníkom Paulom Jasonom Fredericksom. Stratili sme ilúzie v tunajších vydavateľov neschopných vydať hudbu, ktorej sme skutočne verili. Council Folk je náš nástroj na zastrešovanie hudby nech je pod hociakým prestrojením. Takisto dávame možnosť vydávať tým, ktorí ešte nemali tú príležitosť. A ak sa dokážu od nás „odraziť“, budeme ešte radšej. Pre nás je to o hudbe, ktorá je skutočná - produkovaná ľuďmi žijúcimi vo vežiakoch a prímestských bytoch, lo-fi a odrážajúca reálne mesto, v ktorom žijeme.
Symbolom tohtoročných Nu Jazz Days je trúbka. Aký máš z nej pocit ty?
Moja hudba sa venuje mnohým odlišným štýlom, nechávam sa ovplyvniť každodennými životom i hudbou ktorú práve počúvam. Snažím sa dávať dokopy rock, folk, jazz a elektroniku. Mojim symbolom by určite bola flauta, keďže na ňu hrám a veľmi hlasno som ju používala aj na novom albume!
Toto leto si koncertne vystupovala pod menom The Twenty Jackies. Čím sa to líšilo od živých Neotropic?
The Twenty Jackies bolo v skutočnosti zamaskované koncertné zloženie nových Neotropic. Tých zopár koncertov, ktoré sme takto uskutočnili, sme potrebovali na získanie reakcií od ľudí. Úprimne povedané je to zvukovo rovnaké, ale živé nástroje prinášajú novú energiu do vystúpení. Na rozdiel od tých, kde som bola na pódiu len ja sama s laptopom, čo nezvykne byť práve najvzrušujúcejších 50 minút.
Čo teda môžeme očakávať v Bratislave?
Vystúpenie v Bratislave predstaví nový materiál z albumu ‘White Rabbits’, ktorý vyjde 4. marca na Mush Records. Takisto budeme premietať časti nového filmu od filmára Olivera Marlowa.
NU JAZZ DAYZ www.vresk.sk
