Snímka z filmu Sladký život. Projekcia novej kópie Sladkého života sa bude konať o pár týždňov na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava. FOTO - ČTK
V slávnom newyorskom Guggenheimovom múzeu sa začala veľká retrospektívna výstava talianskeho režiséra Federica Felliniho - pred pár dňami uplynulo desať rokov od jeho smrti. Z New Yorku sa výstava presťahuje do Paríža a odtiaľ do ďalších európskych miest. Termíny zatiaľ komisárka Maria Cristina Villasenorová neprezradila.
Okrem filmov a fotografií výstava ponúka sériu Felliniho karikatúr zo štyridsiatych rokov, ktoré dával miestnemu kinu výmenou za voľný vstup na premietanie filmov. Felliniho retrospektíva obsahuje všetkých jeho 24 celovečerných filmov a niektoré jeho krátke filmy a reklamy. Je to jedna z najväčších felliniovských akcií v roku desiateho výročia jeho smrti.
Felliniho považujú za jednu z najvýznamnejších osobností svetovej kinematografie. Štyri jeho filmy - Cesta, Cabiriine noci, 8 a 1/2 a Amarcord - získali Oscara ako najlepší zahraničný film. A piatu pozlátenú sošku získal za celoživotné dielo v roku 1993. Zomrel ako laureát tých najväčších filmových cien na svete. Vošiel do dejín - ako kategória sama osebe, veľký filmový mág.
Na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach spomínal na Federica Felliniho jeho asistent a producent GERARD MORIN.
Felliniho detstvo
„Dvadsiateho januára 1920 sa v Rimini narodil Federico Fellini. Jeho otec, podomový obchodník s likérmi, bol doma málo, a tak Fellini vyrastal s matkou. Chudý chlapec dostal v škole prezývku klinec. V škole sa strašne nudil a začal si kresliť.
S priateľmi chodil na pláž obdivovať pekné Nemky a Švédky. Mal niekoľko snov. Jeden sa týkal plnoštíhlych severaniek, ďalší, že by rád odišiel do hlavného mesta. Oba sa mu neskôr splnili. Roku 1939 odišiel do Ríma študovať právo. Právo nevyštudoval, ale objavil Rím, svoju veľkú mamu.“
Herci a producenti
„Federico Fellini miloval ženy a nenávidel producentov. Teda, miloval ich, kým s nimi nepodpísal zmluvu. Len čo ju podpísal, bol ich najväčším nepriateľom až do konca nakrúcania. Nebol ako Michelangelo. Ten pracoval s kusom kameňa, a v ňom hľadal to, čo si predstavoval - sochu. Ale Fellini bol bližšie k bohu. On si bral hlinu a postupne z nej formoval hercov. Napríklad pri nakrúcaní Casanovu urobil z Donalda Sutherlanda úplne iného človeka. Fellini chcel utvoriť Casanovu očami Felliniho. A tak sa tento herec, ktorý bol zvyknutý pohádať sa so scenáristom i režisérom, zrazu musel prispôsobiť a stať sa hlinou vo Felliniho rukách.“
Marcello Mastroianni
„Samozrejme, že Fellini nikdy nedával hercom text dopredu. Vždy ho totiž menil. Veľmi rád pracoval s takými hercami, ako bol Mastroianni. Bol to presne taký typ, ktorého mohol Fellini úplne modelovať. Fellini nechcel, aby herec študoval scenár, lebo sa veľmi obával, že by mohol do postavy doniesť niečo svoje, a nie to, čo tam Fellini ako režisér chcel mať. V tomto sa na Felliniho podobá Lars von Trier. Lars nikdy neskúša. Okamžite nakrúca. Lebo chce dostať od herca to, čo nie je pod kontrolou, čo je akoby medzi riadkami.“
Fellini a mágia
„Pred každým dôležitým rozhodnutím chodil Fellini k veštcovi. Mágia a iracionálny svet ho všade sprevádzali. V nemocnici ležal v izbe číslo 1, v ktorej dva roky predtým zomrela jeho matka. A na nemocničnej chodbe vraj stretol Annu Magnani, ktorá už bola mŕtva. Myslím si, že je to nejaké znamenie, povedal. A o tri dni upadol do kómy.“
MIRO ULMAN
