Zsolt Nagy počas skúšky so Slovenskou filharmóniou, ktorá pod jeho vedením dnes večer uvedie 6. symfóniu slovenského skladateľa Vladimíra Bokesa, 3. symfóniu Witolda Lutosławského a veľkolepú Sinfoniu nedávno zosnulého Luciana Beria. FOTO SME – PAVOL MAJER
Patrí medzi najžiadanejších dirigentov na svete.
Prečo uvádzate predovšetkým súčasnú hudbu?
„V detstve som síce na klavíri hral Bacha, Bartóka, ale prvým skutočným zážitkom bol džez. Mozart mi pripadal úplne anachronistický. Až na vysokej škole vo mne vzbudili záujem nielen o súčasnú hudbu, ale aj o jej vzťah k minulosti.“
Musí súčasná hudba nevyhnutne odkazovať na minulosť?
„Vzdelaný hudobník má hudobné dejiny prítomné v podvedomí. Prečo by som celý deň mal žiť dnes, a na koncerte či na skúškach inde? Dirigujem aj Bacha a Beethovena, ale tak, ako keby to boli súčasní autori. Na súčasnej hudbe ma vzrušuje aj osobný kontakt – s Mozartom sa, žiaľ, už neporozprávam.“
Máte kalendár zaplnený na roky vopred. Je dnes taký záujem o súčasnú hudbu?
„Áno, aj nie. Masy je ťažké osloviť súčasnou hudbou. O kvalite však nerozhoduje množstvo poslucháčov. Ani futbal nie je kvalitný tým, že ho navštívi veľa ľudí. Súčasnú hudbu nehráme preto, aby priťahovala publikum.“
Prečo teda?
„Hudbu minulosti máme dnes preto, lebo kedysi existovali mecenáši. Ak nepodporujeme hudbu dneška, nemáme budúcnosť. Hudba musí znieť. Viedenskí i berlínski filharmonici vznikli aj preto, aby hrali hudbu svojej doby. Uvádzať hudbu súčasnosti je povinnosť. Ak to niekto necíti, nie je vyrovnaný so svojou kultúrnou a historickou identitou.“
Napriek všetkému nie je jedno, koľko ľudí príde na koncert. Ako ich získať?
„Mám dobrú skúsenosť s neodborným obecenstvom, ktoré príde na koncert bez predsudkov. Hudbe netreba rozumieť, hudba pracuje s emóciami. O súčasnú hudbu často prejavujú najväčší záujem výtvarníci, divadelníci, tanečníci a mladí ľudia.“
Ako vnímate 6. symfóniu Vladimíra Bokesa, ktorú dnes uvediete vo svetovej premiére?
„Prvýkrát dirigujem dielo slovenského skladateľa. Dnes už asi nemôžeme hovoriť o národnej hudbe, sú však isté hudobné smery. Slovenskí skladatelia dobre poznajú európsku hudbu. Bokesovu skladbu neviem zaradiť do nejakej školy, aj keď v nej cítim miernu inšpirovanosť Francom Donatonim i Györgyom Ligetim.“
Beriova Sinfonia z roku 1969 je veľmi náročná, a tak sa nehrá veľmi často. Čím priťahuje vás?
„Je plná doslovných citátov z rôznych diel hudobných dejín, a tým je pre mňa nádobou, v ktorej sa nachádzajú veľké kultúrne poklady ľudstva.“
Festival Melos-Étos 2003
Siedmy ročník bienále súčasnej hudby Melos-Étos, ktorý sa koná v Bratislave, začína sa dnes a potrvá do 16. novembra. V rámci neho sa uskutoční pätnásť koncertov, pričom väčšina skladieb zaznie v slovenskej a trinásť kompozícií v svetovej premiére.
Program zahŕňa významné diela klasikov 20. storočia a skladby súčasných autorov zo severnej Európy. Na objednávku festivalu vznikli štyri diela domácich autorov mladších generácií (Ľubomír Burgr, Ľubica Salamon-Čekovská, Marián Lejava a Boško Milaković).
Popri špičkových slovenských interpretoch sa predstaví niekoľko zaujímavých hostí: renomované britské vokálne okteto Synergy Vocals, poľský Orkiestar muzyky nowej, holandský Orkest de Volharding, Schlagquartett Köln či jedna z najúspešnejších súčasných huslistiek Mihaela Martin. (her)
Autor: ADRIAN RAJTER
