Miroslav Vitous: Universal Syncopations ECM Records 2003
Klavír Chick Corea, gitara John McLaughlin, bicie Jack deJohnette, saxofóny Jan Garbarek, kontrabas Miroslav Vitouš - treba ešte niečo dodávať k tomuto dream-teamu? Hádam len to, že vyprodukoval uhrančivo pulzujúcu melodickú hudbu bez sólistického exhibicionizmu, vychádzajúcu rovnako z blues, latino-jazzu, ako aj klasickej hudby a v niekoľkých skladbách sound ešte nenápadne podporujú vstupy dychovej sekcie.
John McLaughlin: Thieves and Poets Verve/Universal Music 2003
Hoci šesťdesiatnik McLaughlin má v dejinách džezu už dávno istú samostatnú kapitolu, nedrieme doma na gauči, hmlisto spomínajúc na slávnu minulosť. Okrem hosťovaní na rôznych projektoch sa usilovne venuje aj vlastnej tvorbe. Na nový album siahol výlučne po akustickej gitare a prizval si dva renomované súbory z oblasti klasickej hudby: v titulnej polhodinovej kompozícii ho sprevádza Deutsche Kammerphilharmonie, vo zvyšných štyroch skladbách gitarový Aighetta Quartet. Líder sa oddáva najmä lyrickým melódiám, v ktorých kĺbi džezové postupy s klasickou hudbou a flamengom. Štyri evergreeny (My romance, Stella by Starlight, The Dolphin, My Romance) sú osobitou poctou klaviristom, ktorí ich preslávili - hrá ich päť gitaristov.
Erik Truffaz: The Walk of the Giant Turtle Blue Note/EMI Monitor 2003
Miles Davis si určite musí mädliť ruky, ak k nemu na džezový panteón doletia zvuky trúbky Erika Truffaza. Podobne ako on sa snaží roztláčať džezové hranice, niekedy to dokonca znie, akoby došlo k prevteleniu. Na rozdiel od Davisa však Truffaz už dlhé roky pracuje s rovnakými hudobníkmi. Väčšina skladieb z nového albumu zaznela na nedávnom bratislavskom koncerte jeho kvarteta: zvuky trúbky, Fender piana, basy a bicích sa v reálnom čase upravujú pomocou rôznych elektronických efektov.
Laco Deczi & Cellula New York: Job Arta Records 2003
Hoci nestorovi česko-slovenského džezu Lacovi Déczimu pomaly začína ťahať na sedemdesiatku, podobne ako John McLaughlin, ani on nedokáže len tak zaháľať. Vydal nový album a v týchto dňoch je s ním na turné, v rámci ktorého sa predstavil aj na Slovensku. V porovnaní s Erikom Truffazom je Décziho prístup síce predsa len väčšmi tradičnejší ako avantgardný, ale jeho motto „vytrúbim vás do trenírok“ sa ani rokmi príliš nezmenilo. Za klávesmi sedí Walter Fischbacher, basuje Steve Clark, bicie obsluhuje Déczi junior a zvukovo zaujímavým bonusovým hosťom je trombónista Július Gorog. (her)
