bojujem, ale viem, že treba bojovať, lebo ináč mu neukradnem to, čo by som chcel na svoju robotu. Medzi týmito polohami osciluje moje výtvarné snaženie. Mám vždy krásny pocit, že môžem vytvoriť niečo, čo zaujme a obohatí aj iných,“ povedal v jednom rozhovore Karol Ondreička. V pondelok svoj zápas s časom prehral. Karol Ondreička zomrel po dlhodobej chorobe vo veku 59 rokov.
Medzinárodne uznávaný grafik, maliar a ilustrátor začal fungovať v slovenskom kultúrnom živote po absolvovaní Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v polovici sedemdesiatych rokov. Ale jeho mimoriadny výtvarný talent, cieľavedomosť, humanistická filozofia, pokora a úcta ku grafickým technikám, zdedené po veľkých vzoroch Vincentovi Hložníkovi a Albínovi Brunovskom, mu nedovolili podľahnúť politickým či mimoumeleckým tlakom. Od začiatku 90. rokov pôsobil ako profesor na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
„Podstatné je, aby každý čo najpresvedčivejšie podal svoju výpoveď,“ hovorieval Karol Ondreička. „A to je potom ten zázrak, ktorému sa hovorí umenie. Samozrejme, robím ho najmä pre seba, no teším sa, keď urobím aspoň trochu šťastnejších aj mojich divákov.“ (pet)
