
Dom, v ktorom sa v sobotu nadránom stala vražda. Na malej snímke je Miroslav Siget ako otec v Jááánošíííkovi.
FOTO - AUTORKA
Tridsaťtriročný cudzinec išiel sám na políciu v Piešťanoch, kde povedal, že v ich rodinnom dome vyčíňala mafia. Policajtom tvrdil, že sám bol jej obeťou a ukazoval im rezné rany na rukách. Hliadka našla v dome mŕtveho Miroslava Sigeta, spoluzakladateľa Radošinského naivného divadla, a jeho ťažko zranenú 56-ročnú manželku Antóniu. Tá za vraha označila gréckeho zaťa Ioannisa, ktorého polícia zadržala a čelí obvineniam z trestného činu vraždy a pokusu vraždy.
Ioannis padol do oka ich dcére Tonke, keď bola na dovolenke v Grécku. Po svadbe žili istý čas v jeho domove, neskôr prišli k rodine Sigetovcov do Radošiny. Žili spoločne v jednom dome, na ktorom si nadstavovali poschodie. Ioannis si pred pár týždňami otvoril v obci neďaleko kostola posilňovňu.
„Hoci navonok pôsobili ako rodina s harmonickými vzťahmi, nebolo medzi nimi všetko v poriadku. V rodine vládli nezhody, do ktorých zasahoval aj niekto zvonku. Raz im do obývačky ktosi vhodil slepý granát, inokedy začala horieť záclona. Tieto incidenty riešila aj polícia v Nitrianskej Blatnici,“ hovorí žena z Radošiny, ktorá nechce byť menovaná. Pred týždňom sa 25-ročná Tonka z domu odsťahovala a zobrala so sebou aj malú dcérku. „Bála sa ho. Vyhrážal sa, že ju zabije,“ povedala nám suseda. Podľa našich informácií ju prichýlila komunita na záchranu týraných žien a údajne podala na manžela trestné oznámenie.
Kým oficiálne policajné správy hovoria o tom, že sa vražda odohrala po prudkej hádke, rodina Sigetovcov tvrdí, že páchateľ dobodal Miroslava nožom chladnokrvne v spánku. Manželka Antónia, ktorá bola dlhoročnou učiteľkou, s ním zápasila. Našli ju ležať v inej miestnosti ako jej muža. „Moja sestra bojuje o život,“ povedala nám jej sestra. „Bola to milá pani, ktorá chodievala pravidelne do kostola,“ dodala ďalšia Radošinčanka.
Miroslav Siget
Spolu so Stanislavom Štepkom bol spoluzakladateľom Radošinského naivného divadla, ktoré o mesiac oslávi štyridsiate výročie. Ako nám povedala divadelníčka Mária Escherová, v divadle hral a robil aj technické veci. V posledných rokoch uňho zvíťazila iná záľuba - poľovníctvo. Jeho prácou je kovanie okolo historického javiska, v ktorom hrali legendárneho Jááánošíííka. Siget dostal za rolu v tejto hre cenu za herecký výkon na druhom slovenskom festivale kabaretného divadla v Poprade. V divadelnej revue Štepka o Sigetovi hovorí, že bez neho by nebolo v divadle radošinského nárečia, nebolo by ani divadielka, ani klubu. „Ja som, s dovolením, dodal myšlienku a on ju remeselne zázračnými rukami uskutočnil. Taká je celá história našej dvojkombinácie,“ napísal Štepka. (bej)