Britský herec Michael Fassbender pri nakrúcaní filmu Strelný prach, zrada a sprisahanie. FOTO - REUTERS
miesta na Zemi tvorili až donedávna jadro produkcie dvoch hlavných rumunských filmových štúdií.
Vyzerá to tak, že táto balkánska krajina sa stane významnou destináciou hollywoodskych produkcií s hviezdami. Nedávno sa tu nakrúcal výpravný príbeh z americkej občianskej vojny Chladná hora s Nicole Kidmanovou a Jude Lawom. „O tento projekt bojovalo plno krajín - Spojené štáty, Kanada, Taliansko, Česká republika,“ tvrdí Bogdan Moncea, marketingový riaditeľ filmový štúdií Castel. Vlani to bol pravdepodobne najvyšší rozpočet na jeden film na svete,“ odhadol, hoci bez uvedenia presných čísel. Podľa Monceyho Rumunsko zvíťazilo vďaka nízkym nákladom na konštrukčné práce a pracovné sily, ktoré sú tu podľa neho o štyridsať percent nižšie než v Českej republike. K tomu treba pripočítať panenskú, nezdevastovanú krajinu, ktorá vraj pripomína Spojené štáty sedemdesiatych rokov devätnásteho storočia.
„Toto je môj tretí film nakrútený v Rumunsku,“ hovorí o filme Gunpowder, Treason and Plot (Strelný prach, zrada a sprisahanie) z dielne BBC producent Gub Neal. Film je o škótskej kráľovnej Márii, jej synovi Jakubovi I. a sprisahaní najznámejšieho britského zradcu Guya Fawkesa, ktorý chcel v 17. storočí vyhodiť do povetria britský parlament. „Keď som začal koncom minulého roku dávať tento projekt dohromady, ani mi nenapadlo, že by som ho mal uskutočniť niekde inde,“ tvrdí Neal.
Postaviť dláždenú parížsku ulicu s obchodíkmi a kaviarňami z dvadsiatych rokov pritom rumunským filmovým štúdiám Mediapro v meste Buftea trvalo iba tri týždne. Práve sa tu nakrúca film o talianskom maliarovi Amadeovi Modiglianim. Hneď vedľa už stojí polovica Westminsterského opátstva a anglický rybí trh z dreva a lepenky. Úlohu Temže zohrá male jazierko.
Filmári však bojujú v Rumunsku s rovnakými problémami ako zahraniční investori z iných odvetví - so zaostalou infraštruktúrou a rozbujnenou byrokraciou. Podľa Monceyho Rumunsko so svojou nádhernou deltou Dunaja a čiernomorským pobrežím nemôže hostiť viac než dva veľké filmové štáby naraz, také úbohé sú mimobukureštské hotely a v biednom stave sú aj cesty. „Rád by som videl, že časť mojich útrat - čo je 15 až 20 miliónov dolárov (420 až 560 miliónov korún za tri filmy) - skončila v rumunskej ekonomike a pripadla na jej obnovu alebo investície do priemyslu,“ vyhlásil Neal.
Sťažuje sa aj na problémy s výstavbou zátarasov na uliciach v okolí miest nakrúcania a na hrozné papierovanie pri dovoze rekvizít a materiálu.
SUZANNE KERINS, Reuters
