foto
Istý čas to vyzeralo, že Jaromír Nohavica plynule nadviaže na jedinečnú spoluprácu s folkrockovu skupinou Čechomor z filmu Rok ďábla. No tento album sa vrátil tam, kde predchádzajúci radový album Moje smutné srdce končí, k hĺbavým pesničkám s minimálnym hudobným sprievodom. Jaromír Nohavica sa rozhodol, že nový album Babylon nebude vôbec propagovať v médiách.
Spomienka na rytmický Čechomor sa mihne len na začiatku: úvodná ľahká skladba Krupobití s aranžmánom Víta Sázavského blízkym Gracelandu Paula Simona. Ďalších trinásť skladieb stavia na nahrávkach z polovice deväťdesiatych rokov, vysoko cenené albumy Mikymauzoleum a Divné století, ale aj na zdanlivo detskú platňu Tři čuníci.
Babylon je klasickým Nohavicovým albumom s tým rozdielom, že do nových pesničiek sa musí poslucháč postupne dostať. A nie je to ľahká cesta. Zabudnime na Divné století a jeho ľahkosť, toto je nahrávka plná samoty, neistoty a úzkosti, ktorú ani veselšie pesničky neodľahčia.
Nohavicova načierno zafarbená tvár na čiernom obale nás sprevádza nielen horkou poctou jeho baníckemu mestu s názvom Ostravo, nahranou len so sprievodom jeho obľúbenej heligonky, a ostatnými pesničkami. Alebo skôr básňami – ako v krásne smutnej Mařence: „Vyšplhám větvemi do koruny/Cestu nám osvětlí oko luny/Přes rokle výmoly přes jámy/Pojdeme a milost nad námi/“.
Titulnou piesňou Babylon si Nohavica udržuje odstup od uštvanej súčasnosti (Před světem na úteku/U bran novověku). Tvrdí síce, že ničomu nerozumie, a aj tak a práve preto dokáže s vtipom napísať skladbu Milionář, paródiu na symbolickú reláciu televíznej doby.
Pieseň Nic moc je pomsta kritikom, ktorí si posvietili na jeho predposledný nevyrovnaný album Moje smutné srdce. Táto pesnička je možno Nohavicovým zadosťučinením recenzentom, ale výsledný efekt, skladba sama o tom, že „píšu, co chci, co se mi žádá a pan kritik, hudobný znalec, z toho strádá“, je skutočne nič moc, možno najslabšie miesto albumu. Opakom Nic moc je skladba Dlouhá tenká struna, o tom, prečo z neho pri písaní pesničiek ide toľko smútku: „Taková je ve mně tíseň/Taková je tíseň ve mně/Nezmění se, nezmění se/Dokud klavír hraje temně/Takové jen písně umím/Jinak světu nerozumím/.“
O tom, že Babylon nedosahuje genialitu Divného století alebo Mikymauzolea, presviedčajú slabšie kúsky ako Na dvoře divadla alebo Sestřičko ze špitálu s opatrnými a škrobenými aranžmánmi.
Nohavica však stále dokáže napísať jednoduchý a zároveň silný popevok. Na čierny album zaradil riekankovú Pochod Eskymáků, ktorá by sa hodila aj na album s tromi prasiatkami. Zapadla by tam aj pieseň Převez mě, příteli. Lenže jednoduchá country melódia s pískaním, čo nám pripomenie Troch čuníkov, nesie slová o smrti, s ľahkosťou, ktorá je daná iba majstrom jeho formátu.
