Jeho prvým filmom z vojny bola Izba dôstojníkov (Chambre des officiers) režiséra Francoisa Dupeyrona. Tu bol pilotom so spálenou tvárou, ktorého zostrelili v prvej svetovej vojne, smutný hrdina, ktorému zostal jeho temný a pritom ľahký humor. V tejto snímke ďalej sleduje svoju vojnovú hereckú trasu, pomerne ojedinelú vo francúzskej kinematografii.
„Všetky filmy, v ktorých som doteraz účinkoval, odohrávali sa počas nejakej vojny," hovorí. Najúspešnejší z nich je práve tento posledný - Štastnú cestu, v ktorej hrá spolu s Gérardom Depardieuom, Isabelou Adjaniovou a Virginie Ledoyenovou. Tento film vyslala francúzska filmová akadémia bojovať o Oscary. Premietali ho na šiestom ročníku festivalu francúzskych filmov aj v pražskom multikine Village Cinemas Andűl na Smíchove, ktorý sa skončil v pondelok večer. Film, ktorý by sme mali na budúci rok vidieť aj v slovenskej kinosieti, v Prahe novinárom predstavil Grégori Dérangére.
Šťastnú cestu nie je typická vojnová dráma, odohráva sa v Bordeaux, vo vichystickom Francúzsku v roku 1940, keď bohatí Parížania opúšťali mesto a utekali na juh. „Dôležitý je tu humor a potom, samozrejme, láska," hovorí Grégori Dérangére, ktorý v dobrodružnom filme hrá spisovateľa Fréderika, zmietajúceho sa medzi slávnou filmovou hviezdou (Isabela Adjaniová) a odvážnou vášnivou študentkou (Virginie Ledoyenová), medzi politikmi a podvodníkmi, medzi mladíckou bezstarostnosťou a dospelosťou. „Vo Francúzsku je film populárny aj preto, že ho nakrútil Jean-Paul Rappeneau."
Je to režisér, ktorého filmy francúzske publikum vždy veľmi očakáva, o to väčšmi, že nakrúca v priemere jeden film za sedem rokov. „Vždy sú to veľmi precízne filmy. Takými boli napríklad Manželia z roku 2 s Jeanom-Paulom Belmondom, Husár na streche či slávny prepis Cyrana z Bergeracu."
Filmy, ktoré naňho urobili najväčší dojem? Miluje Vtedy na Západe, miluje Jeana Gabina. „Paradoxne, menej ma priťahujú herci, ktorí sú mi hereckou povahou blízki. Ale najmä vo filme Šťastnú cestu hrám s Dépardieuom! To bolo pre mňa naozaj skvelé, aj keď sme si vymenili len dve či tri repliky. Dúfam, že sa mi raz podarí hrať s ním viac."
A čo nominácia na Oscara? „Vo Francúzsku ich prijímame vlažnejšie než inde vo svete. Máme šancu bojovať iba v kategórii najlepší zahraničný film, pozornosť na seba aj tak vždy strhávajú Američania, takže sa netvárime, že je to niečo dôležité. Ja napokon o nijakých cenách nesnívam."
Vo francúzskej kinematografii, hovorí Grégori Dérangére, sa už desať rokov odohráva generačná výmena. „Veľké hviezdy už patria minulosti, takže ich žiara slabne, ale tí mladí ich ešte stále nedokázali zatieniť. Myslím si, že nový dych sme ešte stále nechytili. Ale som rád, že francúzsky film už nie je len temný a zadumaný, ale že už znamená aj veselý a optimistický pohľad na svet."
ANDREA PUKOVÁ
Praha-Bratislava
