Divadlo Andreja Bagara Nitra o Adam Šangala o Libreto: Jozef Paštéka o Hudba: Vašo Patejdl o Dramaturgia: Svetozár Sprušanský o Réžia: Jozef Bednárik o Hrajú: Leopold Haverl/Ivo Heller, Milan Ondrík/Ivan Martinka, Klaudia Kolembusová/Kristína Turjanová a ďalší o Premiéra 28. a 29. novembra 2003
Nitra ma nový bednárikovský veľkomuzikál! Slovenský, hoci s narážkami na všetky veľké knihy a teátra sveta, a pôvodný, hoci na motívy románu Ladislava Nádaši-Jégého. Na takýto takmer štvorhodinový balíček slova, hudby a tanca by si trúflo máloktoré divadlo.
S minimom hosťujúcich hercov podal súbor, ale aj jeho technické zázemie koherentný kolektívny výkon, ba niekoľkí protagonisti ako Eva Pavlíková, Daniela Kufellová, Marcel Ochránek či Leopold Haverl prekračujú vo výraze a technike limity spievajúcich činohercov.
Kostýmy Alexandry Gruskovej v ich jednoduchosti a opulentnosti spôsobujú jednoznačný vizuálny pôžitok. Vladimír Čáp navrhol efektnú a vkusnú scénu, ktorá však po čase začala pôsobiť staticky a prehustene. Choreografia je integrálnou súčasťou produkcie Jaroslav Moravčík má dobré divadelné cítenie. A keďže svetlá svietili a ťahy ťahali, čas v hľadisku ušiel aj napriek barokovosti celého projektu. Produkcia, ktorá opäť v dobrom aj v tom horšom nezaprie režiséra, má potenciál byť divácky úspešná, hoci z množstva pesničiek Vaša Patejdla na prvé počutie zaujalo len zopár, predovšetkým tie, ktoré mali divadelnejší náboj. Žiadali si jednoduché popové melódie s lyrickými textmi Kamila Peteraja predsa len presvedčivejšiu interpretáciu? Ukáže čas a cédečko.
Pri toľkej vynaloženej námahe a talente zúčastnených je však smutné to, že nad osudom Adamka z Oravy si nepoplačete ani v kútiku duše, ani v kútiku oka. Adam si za to môže najviac sám, aj herec skúsenejší ako Milan Ondrík (alternovaný Ivanom Martinkom) by asi mal problém s identitou. Veľký svet ho láka, ale následne strháva so sebou, hoci vedome nechce nikomu ubližovať. Nie sme si istí, či témou muzikálu je boj človeka za slobodu v štýle „a voľ nebyť" (pozri song Adama o voľnosti a symboly manipulácie s bábkami na nitiach) alebo oslava drobných kompromisov v záujme prežitia, ako si svoje úlety ospravedlňuje sám hrdina.
Hralo sa trochu o čiernom svedomí mocných, o slovenskom modeli nasledovania šťastia, trochu o náboženskej tolerancii a túžbe po láske a šťastí mimo rámca katechizmu. Náš hrdina navyše nemá ani protihráčov župan Markoč má jediný rozmer záletníka, a génová manipulácia grófky Praskovskej je tiež trochu slabá na ozajstnú ježibabu.
Epickú rozvláčnosť a neexistenciu silnej témy musí zachraňovať sám pánbožko, ale ten si tiež najčastejšie spomenie len na nie veľmi objavné, patetické preslovy o skazenosti tých tam hore. Boh môže všetko, aj mýliť sa, upokojíme sa. Schematickým charakterom chýbala vôňa človečiny, dialógom zas vtip, dokonca aj tam, kde boli postavy zjavne na to vymyslené ako partner „veľkého bábkara" Kohút.
„Kde si?" pýtal sa kedysi Boh Adama v raji. „Kto si?" pýta sa divák. Nebol som hrdinom, zhodnotí Šangala ku koncu sebakriticky. Obávam sa, že ani po tomto muzikáli sa ako literárna a divadelná postava nestane synonymom čohosi jednoznačne zapamätateľného.
