„Každý rok sa objavujú nové veci. Aj keď sa človek vyučí za elektrikára ako môj otec, musí chodiť na školenia, aby držal krok s dobou. A tak to robí väčšina ľudí s výnimkou amerického rokenrolového priemyslu. Tí len tvrdnú vo svojich džínsoch a čiernych motorkárskych bundách a počúvajú gitarové sóla," tvrdí islandská speváčka Björk.
Čo potom musí hovoriť o americkej skupine The Strokes? Na piatich sympatických Newyorčanoch nie je progresívne nič. Žiadne efekty, mierne skreslené zvonivé gitary a suchý prevalený hlas Juliana Casablancasa, ktorý znie, akoby ho nestíhal snímať mikrofón. Tento zvuk počuť aj na albume Room on Fire.
Po debute Is This It sa skupina stala malou senzáciou a dnes sa o nej v zahraničných hudobných časopisoch píše ako o spasiteľoch rokenrolu. Hudobní kritici našli v ich jednoduchých pesničkách všetko, čo v minulosti hýbalo rockovou hudbou obdiv k Velvet Underground, lásku k Television, priamočiarosť Ramones a pohŕdanie súčasnou popmusic.
Boss vplyvnej značky Rough Trade údajne kedysi ani poriadne nedopočúval ich demo a ponúkol im hneď zmluvu. Piesne The Modern Age, Last Nite alebo Hard To Explain sa dostali aj do všemocnej MTV, hoci ani jeden z videoklipov nespĺňal žiarivý štandard, nehýril farbami ani rýchlymi strihmi.
„Chcem byť zabudnutý, nechcem, aby sa na mňa spomínalo," spieva Casablancas v úvodnej What Ever Happened? Jeho ležérny spev zvukovo dopĺňajú precízne gitary Nicka Valensiho a Alberta Hammonda jr., priamočiara basa Nikolaia Fraitura a bicie Fabrizia Morrettiho. Nihilizmus? Skôr východisková pozícia piatich rozdielnych hudobníkov v anonymnom New Yorku. Keď skupina koncom 90. rokov začínala, znela ako energická garážová kapela. Dnes sú ich pesničky prepracovanejšie. Album Room on Fire znie ako blízky príbuzný debutovej nahrávky Is This It, ale zbláznený do retro zvuku novej vlny.
Už prvý singel s podivným názvom 12:51 je so „syntezátorovou" gitarou, ponáškou na módne osemdesiate roky s alternatívnou príchuťou. Dokonca aj bicie akoby vypadli z programu automatického bubeníka sami Strokes tvrdia, že chceli docieliť podobný zvuk bubnov, aký má skladba Billie Jean od Michaela Jacksona!
Prečo je však okolo tejto pätice toľko humbugu? Ich vzory si toľko slávy nikdy neužili a až do konca svojej kariéry sa potĺkali s prázdnymi vreckami. The Strokes na prelome tisícročia spôsobili ďalší boom gitarových kapiel, ktoré sa chcú vrátiť ku koreňom rokenrolu. Lenže pôvodné korene tejto energickej hudby sú poriadne hlboko, a tak sa mnoho súčasných hudobníkov otvára, podobne ako Björk, elektronickej scéne.
Newyorčanom však stačí byť v opozícii proti súčasným trendom: „Nechcem to robiť spôsobom/ akým to robíš ty!" tvrdí Casablancas v piesni Under the Control. Na skvelú hudbu legendárnych Ramones či Heartbreakers však iba tento postoj nestačí.
