Good Bye, Lenin! * Nemecko 2003 * 118 minút * Réžia: Wolfgang Becker * Scenár: Bernd Lichtenberg * Hrajú: Daniel Brühl, Katrin Sassová, Chulpan Khamatová, Maria Simonová, Florian Lukas * Na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava bude mať svoju predpremiéru dnes večer o 20.30 h v Palace Cinemas / Aupark Presne osem rokov pred premiérou filmu Good Bye, Lenin! mal v Berlíne premiéru prvý film o rozdelení a znovuzjednotení Nemecka - Sľub - režisérky Margarethe von Trotta. Tón bol osudový, zadanie vážne, pád múru bol ešte čerstvý. Na desiate výročie od otvorenia hraníc zas prišiel film Leandera Haussmanna Slnečná ulica - s tým, že za plotom socialistického tábora bývalo aj veselo. Ten už mal oveľa väčší úspech. Najnovšie prišiel Good Bye, Lenin! s ponukou otočiť koleso dejín späť - do roku 1989. Ľud - pondelok čo pondelok - demonštruje, a Christiane Kernerová (Katrin Sassová), neúnavná bojovníčka za spravodlivú socialistickú republiku, dostane infarkt, keď vidí, ako jej syna Alexa (Daniel Brühl) zatýka polícia.
Upadne do kómy a keď sa konečne preberie, už neexistuje múr, NDR je zaplavená kokakolou, jej deti vymenili východonemeckú umakartovú klasiku za elegantný západný dizajn. Lenže lekár rodinu varuje: rozrušenie by matku mohlo priviesť do hrobu. A tak rodina vráti čas späť. Matka leží v spálni, ktorú narýchlo odzdobia, aby zas vyzerala socialisticky, všetko, vrátane zaváraných uhoriek, sa vracia do pôvodného stavu. Jeden z Alexových priateľov nakrúca upokojujúce spravodajstvo - Aktuelle Kamera - ktoré matke každý večer ukážu v televízii presne o 19.30 h.
Po chvíli začne Wolfgang Becker nebadane svojím bezočivým gagom pridávať stiesňujúcu nejednoznačnosť. Daniel sa zahľadí na taxikára, ktorý mu neuveriteľne pripomína jeho detský idol, kozmonauta Sigmunda Jähna. Šofér všetko poprie („Veľa ľudí mi hovorí, že sa naňho podobám"), ale aj tak: nebol to predsa len Jähn, ktorý sa teraz hanbí za svoj hlboký pád?
Alexova sestra Ariane je zrazu predavačka hamburgerov a poslušne opakuje: „Ďakujeme vám, že ste nakúpili u Burger Kinga." Trikrát je to zábava, ale na štvrtý raz spozná v zákazníkovi otca, ktorý pred dvanástimi rokmi ušiel na Západ a nikdy sa neozval. Keď aj jemu povie: „Ďakujeme vám, že ste nakúpili u Burger Kinga," odrazu je v tom všetko - od traumy z detstva až po odľudštenie vzťahov.
Kým všetci čakáme na to, až ten pocit nevoľnosti opadne, film neodvratne smeruje k svojmu veľkému neslýchanému gagu, ktorý sa v recenzii nesmie vyzradiť. Postaví na hlavu celý príbeh, aj celý beh svetových dejín.
Wolfgangovi Beckerovi sa ako máloktorému nemeckému režisérovi podarilo stlačiť svet do orechovej škrupinky a vydestilovať zo spoločenskej situácie súkromné city. Hmlistou melancholickou bezstarostnosťou pripomína Pupendo Jana Hřebejka. Ibaže v prípade Beckera sa z nej vykľuje nečakane ostrý pocit.
Wolfgang Becker sa napokon dotkne aj najvnútornejšieho jadra podnes reálne rozdelenej nemeckej spoločnosti: hlodajúcej pochybnosti mnohých exobčanov NDR, či v štáte robotníkov a roľníkov žili zmysluplným životom, alebo svoje životy prevegetovali. Katrin Sassová ako matka Kernerová stelesňuje túto dilemu. Good Bye, Lenin! s celou svojou nejednoznačnosťou a všetkými svojimi odtieňmi nakoniec dospeje k jasnej odpovedi: áno, NDR boli stratené roky.
Koncom februára ho distribučná spoločnosť Continental film zaradí do slovenskej kinodistribúcie.
