Do dejín vošiel Frank Zappa ako hudobník, ktorý dokázal prepojiť rock, jazz, klasickú hudbu s prvkami nekompromisnej spoločenskej satiry a divadelnými performance. Neznášal drogy, malomeštiacke spôsoby a ľudskú hlúposť. Celý život proti nim bojoval, a keď vznikli snahy zakazovať rockovú hudbu, na boj proti cenzúre venoval niekoľko tisíc dolárov. Enfant terrible hudby i americkej spoločnosti zomrel na rakovinu presne pred desiatimi rokmi, 4. decembra 1993.
Keď sa v roku 1940 v meste Baltimore v americkom štáte Maryland narodil Francis Vincent Zappa, ešte dlho nič nenasvedčovalo, že na svet prišiel originálny skladateľ a hudobník. Najprv sa venoval amatérskym chemickým pokusom a hraniu bábkového divadla.
O hudbu sa Frank začal vážnejšie zaujímať až v pätnástich rokoch, keď sa stal členom garážovej kapely. Lukratívne posty však už boli rozobraté, zostali mu len bicie.
Mladý Zappa prepadol rokenrolu a nahrávkam čiernych bluesmanov. To bolo spolu s niekoľkomesačným pokusom o štúdium harmónie a kompozície na univerzite základom jeho hudobného vzdelania. Veľmi si obľúbil klasickú hudbu, nie však starých majstrov, ale avantgardného skladateľa Edgara Varéseho a Stravinského.
Na strednej škole sa zoznámil s Donom Van Vlietom, neskoršie známym pod pseudonymom Captain Beefheart, ktorý zdieľal nadšenie pre rovnakú hudbu. Spolu nahrali pieseň Lost in a Whirlpool o chlapcovi, ktorého priateľka spláchne v záchode, a on sa tam stretne so slepou hnedou rybou. Podobné surrealistické príbehy sa neskôr objavovali v Zappovej tvorbe ako satiricko-spoločenské metafory.
Ako devätnásťročný napísal hudbu k niekoľkým slabým filmom a z honoráru si zariadil vlastné nahrávacie štúdio. Už vtedy sa živil hraním v baroch, pokiaľ ho v roku 1965 neobjavil producent a ponúkol mu prvú platňu. Zappa a jeho skupina Mothers of Invention doniesli do štúdia toľko pesničiek, že vznikol dvojalbum Freak Out, na ktorom sa fúzatý skladateľ a gitarista predstavil ako výnimočný aranžér a autor ironických textov, namierených proti ľudskej hlúposti.
Jeho ďalšiu nahrávku Absolutely Free kritici považujú za prvú rockovú operu v dejinách, na ktorej Zappa dokonale spojil jednotlivé pesničky pomocou nápaditých strihov. Využil improvizáciu, happeningové pasáže i postupy klasickej hudby 20. storočia. Na obale ďalšieho albumu parodoval beatlesovského Seržanta Peppera, ale na rozdiel od geniálnej liverpoolskej štvorky sa mu nikdy počas jeho tridsaťročnej kariéry nepodarilo napísať veľký hit. Iba jediný album Jazz from Hell získal cenu Grammy.
K nekonvenčnej hudbe patrili aj nekonvenčné kostýmy. „Cítil som, že nie je mysliteľné hrať takúto hudbu a nosiť elegantné účesy. Výzor skupiny súvisí s hudbou takisto, ako súvisí obal s platňou. A čím bude lepší obal, tým viac ľudí, ktorým sa zapáčil, bude mať radosť z obsahu," tvrdil Zappa.
Divákom sa na jeho koncertoch občas stávalo, že dostali do tváre šľahačkou alebo ich majster Frank nútil vstať a poskakovať. Potom im povedal: „V poriadku, uvedomte si, čo sa práve stalo. Povedal som vám, aby ste vstali a cvičili, a vy ste ma poslúchli, je to tak? A takto s vami narába vláda. Rozkazuje vám, čo máte robiť!"
Zappa mal rád aj filmové umenie, ale zostalo len pri niekoľkých neúspešných pokusoch dobyť Hollywood. S výnimkou jeho albumu Yellow Shark trocha rozpačito vyzneli aj jeho pokusy presadiť sa vo sfére klasickej hudby. Dokázal však do nej vniesť oživenie. Jeho najvplyvnejšie nahrávky ako napríklad Uncle Meat, Hot Rats či 200 Motels sa datujú do prvej polovice 70. rokov minulého storočia.
Bol veľkým nadšencom „zamatovej" revolúcie v roku 1989, a keď opustili Československo ruské vojská, zahral si na koncerte s Pražským výběrom.
V jednom z posledných rozhovorov sa vyjadril: „Posadili do vlády množstvo ľudí, ktorí predtým nemali s politikou nič spoločné. Boli to zväčša filozofi a ľudia s umeleckými sklonmi.
Keď som to videl, povedal som si, že ak to vyjde, mohol by to byť model aj pre ostatné vlády. Lenže dnes to vyzerá tak, že umelecký princíp vlády si s ekonomickou a politickou situáciou veľmi neporadil. Čiastočne preto, lebo keď sa zbavili komunistov, nikto nevedel, čo so smeťami, s elektrinou či vodou, takže museli zopár komunistov vziať nazad, aby sa vrátili k svojim pôvodným zamestnaniam."
Zajtra - Zrušenie prohibície v Spojených štátoch
