Pri vchode stáli dvaja bojnickí sokoliari v stredovekých zásterách, každému na ruke sedela sova. Sovy boli trpezlivé, dali sa pohladkať, zdalo sa, že zvedavci im nejdú na nervy, Ako povedali ich páni - sú na to cvičené.
„Aby ľudia prišli, musí byť action," povedala pre SME v peleríne víly oblečená riaditeľka Ikaru. A ľudia skutočne prišli. Podľa jej odhadu asi dvetisíc.
Zvnútra sa ozýval hlas Majstra N, povzbudzujúci mladého kúzelníka, ktorého sledovali šťastlivci vpredu: „Deťuše, ale aj mamuše, tatuše, babuše aj deduše! Ručičky hore!" volal z celej sily televízny Majster N, svojím neodbytným spôsobom, o ktorom si niektorí dospelí myslia, že to je to, čo sa páči deťom. No Harry Potter teenager na prahu dospelosti, ktorý rieši zložité politické intrigy čarodejníckeho sveta, a nie nejaké deťušo.
O polnoci na chvíľku hrozil chaos. Majster N už bol trochu vyľakaný, „aby sme Harrička neudupali", šašo Bimbo prosil ľudí, aby utvorili koridory, a nakoniec, aby vyšli na chvíľu na ulicu. Málokto ho poslúchol, ale nič sa nestalo. Po chvíli naozaj z obchodu začali vychádzať prví držitelia knihy, ktorých hneď aj spovedali médiá a kameramani aranžovali s otvorenou knihou v rukách. Len veľké výry skalné, ozdoba akcie, sa múdro dívali obrovskými oranžovo-čiernymi očami, ako praví intelektuáli, ktorých sa to tu veľmi netýka.
