Washington 10. decembra (TASR) - Členovia Irackého národného orchestra v noci nadnes SEČ vystúpili pred americkým obecenstvom v nádeji, že sa im vďaka koncertu podarí vylepšiť súčasný negatívny obraz o ich vojnou zničenej krajine.
"Nemáme len ťavy a púšte, máme aj vzdelaných ľudí. Toto je prvý krok k tomu, aby sme Američanom ukázali, že Iračania sú priateľskí ľudia, ktorí majú radi mier," povedal pred koncertom agentúre Reuters riaditeľ orchestra Hišam Šaraf.
Šaraf je spolu s 59 ďalšími hudobníkmi vo Washingtone na návšteve, financovanej americkým ministerstvom zahraničných vecí, ktorá má byť prvou v rade mnohých kultúrnych výmen medzi oboma krajinami.
Na financovaní návštevy sa podieľa aj Kennedyho centrum dramatických umení, kde si Iračania zahrali s Národným symfonickým orchestrom a čelistom Yo-Yo Ma.
Na koncerte sa zúčastnili aj prezident George W. Bush, minister zahraničných vecí Colin Powell a šéf rezortu obrany USA Donald Rumsfeld. Kennedyho centrum rozdávalo počas víkendu bezplatné lístky a uviedlo, že záujemcovia na ne čakali v rade už niekoľko hodín predtým.
Podľa hovorcu Bieleho domu sa prezident Bush na hudobné podujatie veľmi tešil. "Iracký symfonický orchester je zosobnením niektorých najlepších kvalít irackého obyvateľstva," povedal Scott McClellan.
Šaraf sa podľa vlastných slov domnieva, že Američania vnímajú Iračanov iba cez negatívny obraz prinášaný médiami. Verí preto, že tento obraz sa podarilo vylepšiť koncertom, na ktorom bola hudba použitá ako "medzinárodný jazyk mieru".
Iracký národný orchester bol založený v roku 1959. Šaraf, ktorý je jeho členom už 20 rokov, uviedol, že v ostatných rokoch boli pravidelné koncerty, konajúce sa dvakrát za mesiac, čoraz zložitejšie a členovia umeleckého telesa boli izolovaní od vonkajšieho hudobného sveta. Museli sa zmieriť s výpadkami elektriny, znižujúcimi sa platmi a neustálou stratou hudobníkov od začiatku osemročnej vojny medzi Irakom a Iránom v roku 1980.
Bývalý diktátor Saddám Husajn poskytoval vládnu podporu niektorým umelcom, hlavne sochárom a divadelníkom, ale orchestru sa príliš štedrá podpora neušla.
"Boli sme 12 rokov izolovaní a nevideli sme žiadne iné symfonické orchestre. Nemohli sme ani kúpiť hudobné nástroje alebo knihy týkajúce sa hudby," uviedol jeden zo spoluzakladateľov orchestra.
Krátko po skončení Američanmi vedenej vojny sa už aj dovtedy krehké iracké hudobné školy stali spolu s mnohými ďalšími kultúrnymi ustanovizňami terčom rabovania a ničenia.
