Rudolf Sikora na svojej výstave v Galérii Nova. FOTO - PETER PROCHÁZKA
„Je to možno najmenšia galéria na svete, ale ja tam urobím výstavu aj z tých svojich obrovských vecí," povedal si RUDOLF SIKORA a s kurátorkou Evou Trojanovou pripravil v bratislavskej Galérii Nova svoju súčasnú prezentáciu s názvom 4 hroby pre Maleviča (Vpred!). Samozrejme, namiesto pôvodných objektov a inštalácií, ktorých súčasťou sú fotografie jeho robustnej postavy v životnej veľkosti, sa musel uskromniť s podstatne zmenšenými modelmi.
Nie celkom bežný názov expozície okrem počtu vystavených objektov ďalej napovedá, že fascinácia jedným z najrevolučnejších počinov v dejinách moderného umenia, keď v roku 1915 vystavil zakladateľ ruského suprematizmu Kazimír Malevič čierny štvorec na bielej ploche ako vrchol nefiguratívneho umenia, pokračuje. Hľadanie Malevičovho hrobu - „Existuje jeho fotografia, no nikto nevie, kde je to miesto" - vyústilo u Sikoru v deväťdesiatych rokoch do viacerých výtvarných cyklov.
Sú to kompozície, tvorené maľbou a fotografickou manipuláciou, kde práve prostredníctvom fotografie svojho tela vstupuje do dialógu s Malevičom aj fyzicky. Hrob je podľa Sikoru konečným bodom života, jeho „ohmatávanie" je teda aj ohmatávaním života, bilancovaním. Prvotná vizuálna kontinuita je zrejmá, no autor spresňuje: „Malevičovské kompozície sú v tomto prípade skôr len zámienkou na prezentáciu súčasného pohľadu na svet. Ideovo nadväzujú skôr na moje práce zo začiatku sedemdesiatych rokov."
Sikora, v normalizačnom dvadsaťročí jedna z vedúcich osobností neoficiálnej výtvarnej scény, si odjakživa vo svojej tvorbe kládol naliehavé otázky o prítomnosti a budúcnosti ľudskej civilizácie. Hľadaním odpovedí boli napríklad cykly Rezy civilizáciou, Habitat, Pyramídy a ďalšie. „V tom období boli akýmisi mementami a upozorneniami na porušovanie ekologickej rovnováhy, ktoré sa nám v budúcnosti môžu vypomstiť. Dnes sme v tej budúcnosti, a bilancia je neradostná. Pritom ľudstvo dnes trápia nielen tie zdedené a neriešené problémy, ale aj mnohé nové."
A tak Sikora burcuje. „Čierne Malevičove štvorce hrozivo sa meniace v trojrozmerné objekty, komentujem vlastnou postavou. Dívam sa dopredu, ukazujem: Vpred!, ale predo mnou narastá stena čiernej kocky. Alebo ukazujem: Vpred! a za mnou sa hromadí celá mašinéria čiernych štvorcov, narastajúcich a meniacich sa na agresívne masívne kocky, pričom predo mnou nič nie je. Ale ja tam ukazujem," presvedčivo buráca.
Malevič by sa možno nestačil čudovať. „Iste, jeho čierny štvorec bol indiferentný, nevraví o dobre či zle. Ale on osobne veril v lepšiu budúcnosť, a ja tam premietam jeho ľudské vášne, vízie, vieru, že revolúcia prinesie nový život. A zatiaľ prišlo vyvražďovanie desiatok miliónov ľudí."
Preto to varovanie na výstave, ktorej by dal podtitul Správa o stave sveta. Preto aj ten výkričník za výzvou Vpred! „Nezabudnite ho tam napísať," pripomína.
