Skupina Vidiek funguje na scéne osemnásť rokov, a ešte k tomu v nezmenenej zostave. To je na pomery šoubiznisu pozoruhodný výkon. Navyše, Ján Kuric a spol. zachovali zmysel pre marketingovú mieru, nikdy nepresýtili trh, ale nikdy sa ani nevytratili úplne. Hovorili iba vtedy, keď mali čo povedať. Asi preto, že Vidiek vždy bola amatérska kapela - nikto z členov od nej nebol existenčne závislý.
Za celý čas prišli na svet len tri štúdiové a jeden živý album Vidieka. Debut Nechajte si ju s megahitom Vidiečan je ešte z čias totality, vyšiel v roku 1988. Druhý album s názvom Vidiek (1994) je hudobne a zvukovo pozoruhodný, aj keď trochu zabudnutý, do povedomia sa z neho dostala iba pesnička Anglická. Tretia platňa (1997) sa volala Tri štyry. V roku 2000 vyšla výborná koncertná nahrávka - Výber naživo s megahitom Ó maňo a hosťujúcou Verou Bílou. Upraviť túto skladbu a nahrať ju s rómskou divou bol geniálny ťah.
Zdá sa, že od druhého albumu sú trojročné intervaly vydávania noviniek Vidieka pravidlom, a tak je tu piata platňa s názvom Nové časy. Obal sa očividne odvoláva na debut: To isté jazero, podobné pózy, tá istá fotografka. Ani tváre a postavy sa na prvý pohľad a takto z diaľky veľmi nezmenili. Hudba je však veľmi počuteľne o osemnásť rokov staršia.
Ešte jeden krátky historický exkurz: Na debute Vidieka bol dominantným autorom Kuric a väčšinovým textárom basista Kamil Greben. Na druhej platni sa k slovu hudobne aj textársky prihlásil Richard Jajcay, väčšinou písal hudbu aj texty spolu s Kuricom. Greben sa vytratil. Gro tretieho albumu si Kuric s Jajcayom rozdelili. Podobne sú poskladané aj Nové časy - Jajcay napísal šesť skladieb, Kuric štyri a jednou prispel (po prvýkrát v histórii) Greben.
Kto čaká od nového albumu všelijaké klony Vidiečana a Ó maňo, nedočká sa. Osemnásťročná kapela vstupuje na rozdiel od rovnako starého človeka do stredného veku, tak je určite v poriadku, že sa jej nechce blbnúť takým spôsobom ako kedysi. Len dvom skladbám trčí zdravá vidiecka slama z topánok: Kuricovej mexickej vtákovine Či oči či sombreros o pojedačke klobúkov Márii (textu nerozumiem, ale to asi ani netreba) a jedinej skladbe trochu staršieho dáta - nápaditej Jajcayovej ironickej singlovke Námornícka. Možno ešte celkom podarený Kuricov neo-rock'n'roll Už mám ta dosť trochu nadväzuje na niekdajší insitný kontext.
Ostatné skladby sú až vážne, miestami až umelecky ambiciózne a Kuric ich poväčšine spieva normálnym, teda ne-vidiecky štylizovaným hlasom. Album sa začína skladbou Anjel inšpirovanou U2, na platni nájdeme aj počítačové bicie a syntetizátorovú basu, scratching, skrátka, Vidiek, respektíve jeho dvaja protagonisti (pretože Kuric a Jajcay sú podpísaní aj ako producenti), reflektujú na súčasné technológie a postupy v hudbe.
Skvelé. Malý problém môže spôsobiť, že pesničky prichádzajú k človeku ostýchavejšie ako predtým, nevrhnú sa vám do náručia s úprimnou snahou zviesť vás na prvý šup.
Potiaľto je to fajn, ale asi polovici vecí by sa zišiel výraznejší melodický nápad, povedzme, v refrénoch (čo je však vyslovene individuálna vec). Funguje to napríklad v Jajcayových skladbách Nové časy a Nočná viera - tá druhá má navyše zaujímavý, podmanivý zvuk. Škoda Grebenovho Medveďa, skvelá atmosféra ako od raných ETC, ale tiež nevýrazná B časť.
Nechcem však byť hnidopich. Producenti odviedli výbornú prácu a mnohé z mojich výhrad zarovná zvuk. A čo je na albume skvelé, je cena - menej než 300 korún. To sú skutočne nové časy pohľadu na predaj tuzemských cédečok. Využite ponuku, Vidiek vždy stojí za to.
MARIAN JASLOVSKÝ
