jeho koreňov v klasických médiách, ako aj „archeológiu" kritickej vízie televízie, na nej sústredila do štyridsať diel, inšpirovaných televíznou obrazovkou či televíznym obrazom.
„Nejde však o žiadne nové médiá či videoinštalácie, dnes také módne, ale predovšetkým o grafiku, maľbu, fotografiu, koláže, prípadne asambláže či objekty," hovorí kurátorka, ktorej výber „televíznych" prác pokrýva obdobie niekoľkých desaťročí - od najstarších diel Júliusa Kollera z polovice šesťdesiatych rokov až po tvorbu zo súčasnosti, zastúpenú Luciou Nimcovou.
„Ide teda o historickú výstavu, ktorú som však štruktúrovala nie chronologicky, ale na základe tematických a mediálnych súvislostí, napríklad vedľa Kollerovho objektu Výstražná značka sa ocitli škatule takmer o dve generácie mladšieho Erika Bindera, ktoré podobne alternujú televíznu obrazovku," vysvetľuje Petra Hanáková.
Iným príkladom je rovnaká východisková pozícia, ktorou bola nemožnosť cestovania do západnej cudziny - Michal Kern sa nedostal na svetový lyžiarsky šampionát v Innsbrucku a Pavol Breier sa zasa musel zmieriť s tým, že nezíska bezprostredný kontakt s významnými svetovými skladateľmi a interpretmi vážnej hudby. „Kern, sám aktívny lyžiar, na televízny obraz z pretekov nanáša svoj komentár, ktorým je raz hrubá linka, znázorňujúca štátnu hranicu, inokedy informácie o zjazdovke či zakresľovanie svojich vlastných, alternatívnych majstrovstiev sveta na domácich kopcoch," pokračuje Petra Hanáková. „Ako pendant Breierových televíznych dirigentov je dvojica lyrických abstrakcií Kvety Fulierovej zo série diel voľne inšpirovaných televíznym záznamom koncertu z Bratislavských hudobných slávností."
Okrem spomínaných autorov siahla kurátorka aj po dielach Aleny Adámkovej, Petra Janáčika, Martina Sedláka, Ľuba Stacha, Jany Želibskej a Ľubomíra Ďurčeka. „Ten vo svojej Skladačke vyselektoval niekoľko záberov zo sovietskeho filmu, vysielaného v televízii, a jeho leporelovým prestrihaním vytvoril nový film, ironizujúci oficiálnu kinematografiu."
Unikátny kurátorský pokus o sondu do prehistórie videoumenia a mediálneho umenia na Slovensku sa predstaví aj v banskobystrickej Štátnej galérii. „Výstava bude mierne modifikovaná nielen vzhľadom na priestorové možnosti, ale chcem k terajšiemu tuctu výtvarníkov zaradiť aj Stanislava Filka či Petra Rónaia," dodáva Petra Hanáková.
ALEXANDER BALOGH
