, zámenami úloh a búrlivým chaosom. Bol to mimoriadne plodný filmár, ale Oscara ešte nikdy nezískal. Má len jedinú nomináciu - práve za scenár ku komédii Victor/Victoria.
Písal sa rok 1981 a vo filme S.O.B. večná Mary Poppinsová, Miss Slušnosť, Julie Andrewsová je už len v podprsenke. Vyzlečie sa či nevyzlečie? Vyzliekla. Šokovaní nie sú len ľudia vo filme, na chvíľku zamrie aj publikum. S.O.B bola krutá satira na Hollywood: režisér musí prerobiť rozprávkový muzikál na softporno a hlavnú hviezdu - vílu - na nymfomanku. Čosi podobné sa predtým stalo aj Blakovi. Desať rokov predtým nakrútil werstern Missouri, štúdiám sa materiál nepáčil, nevpustili ho do strižne a film mu rozkúskovali. „Radšej nebudem pracovať vôbec než za takých podmienok," zúril vtedy Blake Edwards. Ale nakoniec zúčtoval s továrňou na sny jej vlastnými zbraňami: pichľavou komédiou, v ktorej hviezdy s očividnou škodoradosťou parodovali svoj svet. To bol spôsob, ako sa Edwards vyrovnával s neúspechmi.
Druhou jeho obranou bola detektívna komédia Ružový panter. Prvý Panter bol z roku 1964 - jeho najväčší divácky úspech. Už z upútavky vznikol samostatný kreslený seriál. Vždy, keď Blaka Edwardsa stihol nejaký neúspech, nakrútil ďalšie dobrodružstvo s clivým inšpektorom Clouseauom a večne sa strácajúcimi diamantmi.
Päť dielov Ružového pantera vzniklo len s Petrom Sellersom. Tento herec pritom bol až druhým Edwardsovým výberom, pôvodne to mal byť Peter Ustinov, ktorý tesne pred nakrúcaním odriekol. Ešte po Sellersovej smrti nakrútil Edwards dva ďalšie diely, v ktorých sa už nehľadajú diamanty, ale zmiznutý inšpektor. A v deväťdesiatom treťom urobil nevlastného Syna ružového pantera z Roberta Benigniho. A podľa Edwardsovho scenára sa pripravuje Narodenie Ružového pantera - inšpektora Clouseaua by mal hrať Steve Martin. Film má byť hotový roku 2005.
Blake Edwards nie je len režisérom majstrovských diel, ktoré zvádzali divákov jemným, až takmer poetickým humorom, občas sa usiloval vytiahnuť humor vo svojich filmoch aj tĺčikom na mäso. Máloktorý filmár má za sebou také rôznorodé dielo.
Dejiny filmu ho však budú jednoznačne oslavovať za film Raňajky u Tiffanyho s krehkou Audrey Hepburnovou. Aj keď sa musel skloniť pred pomerne puritánskym Hollywoodom a príbeh Trumana Capota rázne umravnil.
Jeho Victor/Victoria alebo aj Switch - žena v mužovi - boli skvelé travestie, komédie na tému sexuálna identita, rolové klišé. Človek, ktorý ich nakrútil, je Edwards - skeptik alebo aj morálny cynik. Akoby bol odsúdený na filmovanie: už jeho starý otec režíroval nemé filmy, otec bol producentom a režisérom. On sám dlho písal scenáre, písal pre televíziu a rádio, až kým sa mu s Ružovým panterom a jeho svetobôľom podarilo stať sa zárukou, že film zarobí.
V posledných rokoch už bolo okolo neho ticho. Žije vo Švajčiarsku a trpí chronickým syndrómom únavy, chorobou aktívnych ľudí. Ale stále sa venuje svojej druhej vášni, tvorí sochy. Oscara mu udelia dvadsiateho deviateho februára.
