Stredoveké obrazové témy sú prvou publikáciou o témach v umení vo „veku stredu“, ktorá má ambíciu osloviť špecialistov, ale aj rozhľadeného čitateľa so záujmom porozumieť „reči obrazov“ a vlastným dejinám.
Ivan Gerát neredukuje obraz na maliarstvo, ale predstavuje ho ako niečo, čo je spoločné viacerým druhom výtvarného umenia, predovšetkým maľbe, sochárstvu, úžitkovému umeniu i architektúre. Na základe dobového stredovekého myslenia diferencuje na pôvodne reprezentatívny, mystický obraz-imago a na naratívny, príbehový obraz označovaný slovom historia. Aj keď sa vzťah medzi imagom a historiou v stredovekom umení menil, predsa len toto rozlíšenie tvorí základnú osnovu Gerátovej práce, ktorá sa delí na dve základné časti: prvá je venovaná obrazom osôb v redukovanej príbehovej súvislosti so zdôraznením metafyzického vyznenia a druhá zasa tematizuje príbehy s oslabením ich „transcendentálnych“ aspektov.
Pozorný čitateľ si už iste všimol, že jedným z predpokladov takéhoto členenia je vzťah obrazu k času, takže možno povedať, že v prvej časti knihy sa autor zaoberá typmi a formami obrazov s nadčasovým určením a v druhej časti rozmanitými podobami a cyklami obrazov s dejinnou súvislosťou, aj keď je niekedy dejinnosť nahradená legendickým časom. Obe podoby časovosti zaraďuje do konkrétnohistorického rámca vlastnej publikácie, ktorého dolnou hranicou sú maľby v Kostoľanoch pod Tríbečom z konca 11. storočia a horným medzníkom vplyv protireformácie v umení na dnešnom území Slovenska po moháčskej bitke v roku 1526.
V prvej časti Gerátovej knihy sa možno zoznámiť s pôvodom a významom reprezentatívnych obrazov Boha, Panny Márie a napokon evanjelistov a apoštolov, uhorských dynastických a rádových svätcov v ich ustálených typoch, ako sú napríklad Trón milosti, Imago pietatis, Veraikon, Posledného súdu na strane spodobení Boha a rozmanitých verzií Matky s dieťaťom, Korunovania Panny Márie, Piety, Matky Ochrankyne, Mater dolorosa na strane mariánskych reprezentatívnych obrazových foriem Matky Božej, martýrov a martýrok, panien a hlásateľov viery na strane svätíc a svätcov.
Náplň druhej časti knihy tvoria obrazy a sekvencie kristologických a mariánskych cyklov a legendické obrazy martýrov a martýrok, pustovníkov, uhorských svätcov. Už len z tohto prehľadu vidieť, že mnohé z tém sa prelínajú a ich zaradenie medzi imago a historia nemôže garantovať výlučne sama téma. Spolurozhoduje aj forma zobrazenia, prítomnosť iných symbolických motívov, zaradenie do sviatočného a každodenného života stredovekého človeka, spôsob umiestnenia v sakrálnych a profánnych priestoroch a rituáloch.
Patrí k prednostiam autora, že sa pokúsil o diferenciáciu tém na základe miesta a funkcie. Rovnakou cnosťou je aj to, že sa neuspokojuje s mechanickým rozdelením, ale naznačuje mnohotvárnosť prechodov a prelínaní. Ivan Gerát nezostáva pri vysvetľovaní genézy a interpretácii pôvodu spomínaných obrazových tém, ale ako zorientovaný bádateľ v topografii stredovekého umenia na Slovensku postupne prechádza lokalitami a zaujíma sa o konkrétne pôsobenie jednotlivých tabuľových a knižných malieb, oltárov, reliéfov, sôch, krstiteľníc a zároveň si dovolí aj ikonografické korekcie v zásadných prácach o stredovekom nástennom maliarstve a sochárstve. Čitateľ tak má ojedinelú príležitosť dozvedieť sa o historických súvislostiach a vzájomnom vzťahu jednotlivých tém na konkrétnom mieste a spresniť si svoje doterajšie vedomosti.
Autor: MARIAN ZERVAN(Autor je vysokoškolský pedagóg)
