roční víťazi. Keď obsadia stoličky a lavičky pozvážané zo širokého okolia, začína sa boj o dobré miesto. Štúdio je totiž malé a ľudí veľa. Aj nech je to komorné, aj nech je to reprezentatívne.
Divadelní teoretici, pedagógovia a publicisti majú každoročne ambíciu označiť to najzaujímavejšie, čo počas sezóny vzniklo. Pozrieť sa do nedávnej minulosti. Režisér večera Silvester Lavrík zaťal ešte hlbšie, ku koreňom. Zostrih starých slovenských čiernobielych snímok dopĺňa komentár o súčasnej realite v našich divadlách. O divákoch hrnúcich sa na muzikály (na plátne stáda úžitkových kopytníkov), o ministrovi (osamotený bača s prázdnou kapsou), o nejednoznačnej radosti z Dosky (ľahké harašenie v prevádzke píly).
Dosky sa rozdávajú, podstavce odnášajú. Ivana Kuxová je objavom sezóny za výkony v Tančiarni v Slovenskom národnom divadle. Najlepšia scénická hudba sa hráva na predstaveniach Hry snov Divadla Andreja Bagara. Zložil ju Giedrius Puskunigis z Litvy. Keďže neboli peniaze na jeho letenku, zostáva doma. Zaskakuje ho riaditeľ DAB-u František Javorský. Zbehne z horného balkóna štúdia a udychčane zavtipkuje: „Nesedím dolu, lebo som sebakritický k našej uplynulej sezóne.“ Neskôr poznamenáva, že má ambíciu prísť si po Dosku aj o rok, už ako riaditeľ prešovského divadla, kam v zime odchádza.
Ocenenia majú aj svojich zosnulých. Vlani hudbou zaujal Marek Brezovský. Teraz scénografiou Hry snov Aleš Votava. Cenu preberá rodina. Bez vyzývania zostáva v sále nebeské ticho.
Najlepší ženský a mužský herecký výkon sa zrodil v Astorke Korzo ‘90 - ocenení sú Anna Šišková za Celiu vo Večierku a Vladimír Hajdu za Valmonta v Kvartete.
Slovenské národné divadlo zožalo potlesk vďaka svojej Tančiarni v réžii Martina Hubu.
„Počuj, čítal si v novinách, že Soňa Norisová bude účinkovať v muzikáli v Londýne?“ pýta sa slovensky závistlivo Elena Krajčiová svojho moderátorského partnera Richarda Stankeho. Až keď Soňa Norisová vystúpi na javisko, prítomní chápu, že bažantie perá v klobúčiku, s ktorým chodí po festivalovom divadle, sú súčasťou kostýmu postavy horárky. Aby sa prispôsobila slovenskej realite, jej výstup Teddy na popredí novinového článku o víťazstve v konkurze do muzikálu, prechádza v závere z angličtiny do slovenskej ľudovej Medveďku, daj lapku.
Tohoročné odovzdávanie Dosiek bolo stručné: slovenské herečky, herci a tvorcovia nielen plánujú, ale aj sebakriticky reflektujú. Výstižné slová má k tomu Vladimír Hajdu: „My sme taká pekná malá dedina. Dnes som šťastný, že tu žijem!“ JURAJ GERBERY
