FOTO - YURI DOJC
PETER BREINER, hudobník žijúci v Toronte, navštevuje Slovensko pomerne často, aj na svojich zahraničných projektoch totiž rád spolupracuje so slovenskými muzikantmi. Svetová premiéra monumentálneho oratória The Story, ktorá je ako súčasť Bratislavských hudobných slávností naplánovaná na dnešný večer, je výsledkom spolupráce viac než troch stoviek hudobníkov a spevákov. Peter Breiner sa pritom predstaví nielen ako autor, ale aj ako dirigent.Ako vznikalo The Story? Vraj ste ho tvorili osem rokov?
„Už si nepamätám na priamy podnet k napísaniu oratória, ale istý impulz vzišiel z rozhovoru s mojím kolegom a dobrým priateľom Vladom Godárom. Písať som začal už v rokoch 1984 - 85, nevenoval som sa však tomu ako hlavnej činnosti. Prácu prerušovali rozličné okolnosti, napríklad po takmer dvoch rokoch som prišiel o kompletný rukopis prvých troch častí, pretože ho niekto omylom spálil. Medzitým som sa odsťahoval do Kanady a kým som sa tam stihol zorientovať a nadviazať kontakty, väčšinu času som venoval písaniu. Dielo sa mi podarilo dokončiť v roku 1993 a odvtedy The Story čakalo na svoju príležitosť.“
V čom je váš prístup k biblickému príbehu Krista nový?
„Sú to pašie vychádzajúce z textov evanjelií, nedodržiavajú však žiaden kánon, žiaden predpis. Podľa vlastného konceptu a podľa vlastného uváženia som vybral len niektoré evanjeliové texty a skombinoval ich so žalmami zo Starého zákona. Akcentoval som pritom iné stránky Kristovho života, než býva zvykom v pašiách.“
Prečo ste sa rozhodli urobiť premiéru na Slovensku?
„Nemusel som sa rozhodovať. Urobil by som ju kdekoľvek, keby mi to niekto ponúkol. Návrh prišiel zo Slovenska, tak som to okamžite využil. Takých príležitostí nebýva veľa, nie je totiž ľahké dať dohromady tristočlenný kolektív. Doteraz považujem za zázrak, že sa dielo uvedie na tohtoročných BHS.“
Aké je renomé BHS vo svete?
„Vo svete vždy zaváži, keď spomeniete, koľko rokov už tento festival existuje a aké osobnosti sa na ňom zúčastnili. Slovensko je však malá krajina a hudobných festivalov je dnes naozaj veľa. Ak sa chce podobné podujatie skutočne presadiť vo svetovom meradle, potrebuje viac peňazí na marketing, a to znamená aj oveľa väčší rozpočet.“
Už deväť rokov nežijete na Slovensku. Cítite sa po svojom odchode slobodnejší?
„Určite. Aj za komunizmu sa hovorilo, že sme slobodní, len je to relatívne. Keď som žil tu, mal som relatívnu slobodu cestovať, relatívnu slobodu robiť na väčších hudobných projektoch či nahrávať hudbu k americkým filmom. Teraz je tá sloboda výrazne rozšírená: mám väčšiu slobodu získavania nových kontaktov, väčšiu slobodu uplatnenia svojej práce, väčšiu slobodu cestovať, spoznávať ľudí.“
Cítite sa viac ako Slovák alebo ako Kanaďan?
„Nemám potrebu cítiť sa nijako, nepotrebujem sa takýmto spôsobom identifikovať či prezentovať. Som hudobník alebo jednoducho človek, ale necítim potrebu spájať svoju existenciu s nejakým absurdne ohraničeným územím.“
Venujete sa klasickej hudbe, džezu, úpravám folklóru či popových hitov. Čo je vám najbližšie?
„Nerobím v tom žiadne rozdiely. Mám to požehnanie, že momentálne môžem ako prácu robiť svoj najväčší koníček, svoju najväčšiu vášeň – muziku. Je to dosť na to, aby som všetko, čo robím, robil rád.“
VITALIJA BELLA
