Rodák z rakúskej metropoly sa už v 14 rokoch dostal do piateho semestra Viedenskej hudobnej akadémie a hrával nielen Paganiniho na klarinete, ale aj džezové štandardy. Jeho nesporné kvality mu údajne predĺžili čas strávený na sklonku druhej svetovej vojny v zajatí, pretože jeho vtedajšie combo počúval každý tak rád, že ho domov pustili až medzi poslednými.
Po úspechoch na domácej a nemeckej džezovej scéne prišlo koncertné turné s megahviezdou Dizzym Gillespiem, po ktorom sa už o Kollerovi hovorilo nielen na starom kontinente. Zosnulý saxofonista vystupoval na svetovej výstave Expo 1958 v Bruseli s formáciou legendárneho Bennyho Goodmana, vyskúšal si však aj spoluprácu s ďalšími veličinami svetovej scény - krajanom Joeom Zawinulom, Leeom Konitzom, Zootom Simsom alebo Stanom Kentonom. Nechýbal ani v triu K and K, v ktorom boli jeho spoluhráčmi medzičasom zosnulý maďarský gitarista Attila Zoller a kontrabasista českého pôvodu George Mraz.
Rakúšan sa stal vôbec prvým Európanom, ktorému odborný magazín down beat udelil najvyššie ocenenie - päť hviezdičiek. Z prvého európskeho džezového festivalu vo francúzskom Antibes 1960 si odniesol ceny pre najlepšieho saxofonistu a najlepšieho džezového hudobníka vôbec.
V roku 1996 sa stal vôbec prvým laureátom ocenenia, ktoré nesie jeho meno a ktoré odvtedy pravidelne udeľujú v alpskej republike. Už o desať rokov skôr mu udelili ako vôbec prvému džezmenovi Zlaté vyznamenanie za zásluhy o spolkovú krajinu Viedeň, v roku 1993 sa stal nositeľom Rakúskeho čestného kríža za vedu a umenie prvého stupňa.
5 6 le ed
