Pep Bou a jeho partner Lluis Bevia predvádzajú v katalánskom Národnom divadle v Barcelone svoje nové magické hry. Vo svojej šou z mydlových bublín - Diafan - ukazujú nádheru, akej je schopná obyčajná mydlová voda, keď jej na to dáme možnosť. Je to nečakane silný zážitok. FOTO - REUTERS
vých hudobníkov. Každá z desiatich pesničiek by totiž mohla byť na hociktorom z posledných albumov Gladiatoru, pôvodne metalovej skupiny, ktorá postupne zmäkla na popovú smotánku.
Nie je potom jasné, kde sa v Mikovi vzala ambícia vytvoriť vlastnú nahrávku. Bolo by lepšie, keby vôbec nebola vznikla? To by sme však prišli o najväčšie textárske klišé tejto sezóny: „Motor lásky dám späť do neutrálu," spieva Hladký v piesni Spojené štáty rozpojené. To je poézia, ktorá prekoná aj dno textov socialistického popu.
Autorom textov je Hladkého rovesník Paľo Bandler, ktorému stačí, ak do slov vloží odkazy na Achillovu pätu a skombinuje ich s obrazom Picassa, vo vojne Severu proti Juhu vidí boj muža proti žene, zo Žltej ponorky urobí modrú a ústami Hladkého tvrdí, že „svet nemá čas na Lennonov". Najhorším výtvorom je text Na západe nič nové, v ktorom sa mu podarilo pospájať názvy svetových literárnych diel. Uvaril guláš z klasickej literatúry.
Hladký sa s textami trápi, láme slová ako palicu cez koleno, ale takto nešetrne frázoval už na albumoch Gladiatoru. S nevýrazným a sivým materiálom nedokázal pohnúť ani vyhľadávaný producent Oskar Rózsa, ktorý sa podieľal na dvoch pesničkách, rovnako, ako sa to nepodarilo hlavnému producentovi Dynamaxu Romanovi Slávikovi.
Na albume nie je miesto, od ktorého by sa mohol poslucháč odraziť, žiadny podnet na hlbšie počúvanie. Piesňam, zlievajúcim sa do jednej hmoty, akoby chýbali začiatky a konce. Napokon, na nahrávku prispela firma, ponúkajúca oleje, ktoré sa volajú rovnako ako celý album, ako vydavatelia trápne oznamujú na obale. Takto okato sa už ani u nás chlebodarcom do zadku nelezie.
Miko Hladký: Dynamax o Universal 2003