V Európe sa už distribuuje, kedy sa dostane do slovenských kín sa zatiaľ nevie.
Chladná hora je to po takmer sedemdesiatich rokoch dôstojným nástupcom klasiky Odviate vetrom. Bude Jude Law - ako zranený navrátilec Inman - novým vtelením Clarka Gabla s protivojnovým posolstvom Clarka Gabla? Hodí sa Nicole Kidmanová, tá dokonale tvarovaná, namaľovaná, vyčesaná kráska do horskej osady v Severnej Karolíne roku 1864? A napokon, kto by si trúfol uprieť Renée Zellwegerovej (Ruby), skutočnej hviezde tohto filmu, Oscara za najlepšiu vedľajšiu úlohu?
V Amerike sú zatiaľ reakcie veľmi protichodné. Mnohí sa nadchýnajú snovou estetikou Anthonyho Minghellu, ale podľa všetkého to vyzerá, že slávny Brit Minghella, režisér oscarového Anglického pacienta, so svojou adpatáciou románu Charlesa Fraziera Chladná hora nezožne nijaké všeobecné ovácie. Iste nie preto, že by sa na tomto osemdesiattrimiliónovom projekte na niečom šetrilo. Skôr preto, že tento ambiciózny film sa vyhol morálnemu konfliktu americkej občianskej vojny, rasizmu a otroctvu. Zoznam historických vynechávok je veľký.
Presne dvanásť sekúnd vidieť v Chladnej hore čiernych otrokov na bavlníkových plantážach pred lazaretom, z ktorého jedného dňa ujde ťažko zranený Inman. Černosi sa tu nevyskytujú, zrejme by rušili rámec príbehu, ktorý sa nesie v nádherných obrazoch ladených do jemnej, spomienkovej sépiovohnedej farby. Film na rozdiel od románu postavil na začiatok Inmanových dobrodružstiev - boj o Petersburg roku 1864. Blato, krv a rev bitky sú zreprodukované presne - na pokraji diváckej znesiteľnosti.
Bol to jeden z najhroznejších a najnezmyselnejších bojov tejto vojny - inžinieri severských štátov dali vykopať pod obrannou líniou chodbu, napchali ju výbušninami a vyhodili do vzduchu. Vojaci Severu, ktorí sa tam natlačili, sa dostali do krátera, ktorý bol taký hlboký, že v ňom uviazli ako v pasci, a vojaci Konfederácie ich tam jedného po druhom masakrovali. Robili to s mimoriadnou krutosťou, aj keď mnohí vojaci sa chceli vzdať. Stovky z nich boli čierni, negri, ako sa píše vo Frazierovom románe, bez úvodzoviek. Vo filme zabíjajú len bielych.
Americký Juh je tu síce otrokárskou spoločnosťou, no hemží sa to v ňom dobrými ľuďmi, ktorí nie sú stvorení do ruchu mesta, a ich oddanosť a dôvera v Boha akoby neboli z tohto sveta. Výnimkou je len banda jasne označených zlosynov, ktorí prenasledujú otrokov na úteku a zbehov armády Konfederácie, brutálne mučia ženy a vraždia deti a dráme z občianskej vojny dávajú rytmus a tón westernu. Nikto sa nepýta, či je príbeh Homérovej Odysey historicky verný. Rovnakú slobodu si môže nárokovať aj Chladná hora: černochov prefarbiť nabielo a vojnu na hluk v pozadí Inmanovej lásky. Ale nie je to premárnená šanca?
