SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Breiner: Stromy neprispejú na hudbu

Pašie sú príbehom o ukrižovaní Ježiša Krista, ktorý vyrozprávali evanjelisti Matúš, Lukáš, Ján a Marek.

Breinerova skladba The Story (Príbeh) je monumentálnou pašiovou kompozíciou, ktorá vznikla v rokoch 1985-1993. Z hľadiska žánru ide o koncertnú oratoriálnu kompozíciu kombinujúcu texty všetkých štyroch Evanjelií a 46. žalmu. Monumentálnosť skladby sa prejavuje jednak v použitom aparáte mamutieho orchestra, zboru a piatich vokálnych sólistov, jednak v časových rozmeroch kompozície. Príbeh je rozčlenený do štrnástich častí, ktoré v podstate tradičným spôsobom vykresľujú jednotlivé fázy posledných chvíľ života, utrpenia a smrti Ježiša Krista. (…)

Skryť Vypnúť reklamu

The Story zároveň kombinuje dramatický, epický a lyrický prvok spôsobom, ktorý je vlastný tradícii pašiovej kompozície. Táto podoba manifestácie protirečivého vzťahu k hudobnej i žánrovej tradícii priraďuje Breinerovo dielo k vokálno-inštrumentálnym kompozíciám Leonarda Bernsteina či Giju Kančeliho. VLADIMÍR GODÁR

(Autor je hudobník. Z bulletinu k BHS)

PETRA BREINERA má väčšina z nás ešte stále zapísaného v pamäti ako hudobnú zložku programov Milana Markoviča. Muž za klavírom vždy raz za čas utrúsil spod šiltu svojej bejzbolky čosi ešte stokrát pichľavejšie, než bolo to, čím národ dráždil Markovič. Ani vtedy, ani v jeho neskorších televíznych vystúpeniach, ani na stránkach novín v jeho Javorových listoch nebolo škodoradostnejšieho zahraničného Slováka než Peter Breiner - v Kanade úspešný skladateľ, na Slovensku úspešné enfant terrible.

Skryť Vypnúť reklamu

Na rozhovor do kaviarne svojho obľúbeného hotela Kyjev však prišiel tichý, až skromný človek.

Peter Breiner včera večer na Bratislavských hudobných slávnostiach dirigoval v svetovej premiére svoje monumentálne oratórium The Story. Ako hovorí, nemyslel si, že ho vôbec niekde uvedú. Nemusí teda vždy platiť, že nikto nie je doma prorokom. Skôr si Peter Breiner môže povedať: nikdy nehovor nikdy.

Doteraz ste boli známy viac ako píšuci skladateľ. Zmenilo sa to?

„Zdá sa.“

Čo vám ide lepšie, noty alebo písmenká?

„Noty. Sú mi oveľa prirodzenejšie, s nimi sa toľko netrápim. S písmenkami áno.“

Ako sa skladba dostala do programu Bratislavských hudobných slávností?

„Ako Pilát do Kréda.“

Nechcene?

„Neplánovane. Môj dobrý priateľ a kolega Vlado Godár sa ma raz opýtal, prečo to neskúsim dať na BHS. Vzal som partitúru, odovzdal tajomníčke Bratislavských hudobných slávností Izabele Pažítkovej a The Story schválili do programu. Od tej chvíle je to zázrak, ktorému nie celkom rozumiem.“

Skryť Vypnúť reklamu

The Story je Príbeh. Príbeh o čom?

„The Story sú vlastne pašie, čiže príbeh utrpenia a smrti Ježiša, aj keď som sa snažil dať dôraz aj na iné časti tohto príbehu.“

Čo nám pašie môžu ešte povedať?

„Uvidíme. Pre mňa je to príbeh o nepochopení tých najlepších úmyslov, o skreslenom posolstve, o ľudskej ľahostajnosti voči zlu alebo aj o tom, že masy robia väčšinou veľmi zlé rozhodnutia.“

V programe sa píše, že je to nové, netradičné spracovanie. V čom?

„Nedodržiaval som žiadne formálne kánony a text som si vyberal podľa toho, ako mi to vyhovovalo. Dokonca som na dvoch miestach pridal niečo zo Žalmov.“

Už nie ste ironik, keď sa zaoberáte pašiami?

„Neviem. Začal som ich písať pred sedemnástimi rokmi, takže si nepamätám presné rozpoloženie, v ktorom som bol.“

Skryť Vypnúť reklamu

Čo si myslíte o Bratislavských hudobných slávnostiach?

„Je to tak, ako so všetkým na Slovensku.“

A to je ako?

„BHS sú jedny z posledných zvyškov hudobného života v klasickej hudbe na Slovensku, za celou organizáciou je nadšenie niekoľkých ľudí a tradícia. Tento rok sa podarilo ešte nájsť nejaké peniaze, ale neviem, čo bude ďalej, lebo, ako počúvam, hľadať tie peniaze je stále ťažšie a ťažšie.“

Kto by sa o BHS mal starať ďalej - štát?

„To určite nie. Lenže ak sa nebude starať štát, tak sa nebude starať nikto. Ťažko chcieť od ovocných stromov, aby prispievali na klasickú vážnu hudbu. Je to patová situácia.“

Ale kto by sa mal?

„Tu naozaj nemá kto. Daňové zákony, ktoré by to umožňovali, neexistujú.“

Mala by to byť vec hudobníkov?

„Nie, to nie, aj keď je pravdou, že si za posledné desaťročia zvykli - štát, staraj sa. Problém je, že sponzorstvo nemá na Slovensku nijakú tradíciu, teda že neexistujú zákony, aby sa mohli výhodne odpisovať sponzorské príspevky, a všetko sa rieši všelijakým bartrovým spôsobom - to znamená pod stolom, namiesto toho, aby sa to udialo legálne.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ale práve Bratislavské hudobné slávnosti boli vždy pýchou tohto štátu. Ako v osemdesiatych rokoch, tak aj dnes. Nie je to tak?

„Nemyslím si, že tento štát chce byť pyšný na čokoľvek. A kto je vlastne tento štát? Ak sú to jeho oficiálni reprezentanti, tak je to zúfalé, a nemyslím, že ich zaujíma čokoľvek iné než rýchly vlastný prospech.“

Prečo ste neskúšali so Slovenskou filharmóniou? Nebýva to na Bratislavských hudobných slávnostiach zvykom? Veľká slávnostná premiéra v Slovenskej filharmónii?

„Zvykom asi nie a myslím, že Slovenská filharmónia má voči mne vážne výhrady. Okrem toho, rozhlasový orchester mi dosť výrazne vyšiel v ústrety a je za nami aj pomerne dlhodobá spolupráca.“

Čo má proti vám filharmónia?

„Neviem. Musíte sa spýtať ich. Ale keď sa dielo pred šiestimi-ôsmimi rokmi objavilo a hovorilo sa o tom, že by ho mali hrať oni, počul som o najbizarnejších výhovorkách. Vrátane toho, že nie je isté, či som slovenský skladateľ. Myslím, že za tým boli všelijaké personálne nezhody.“

Skryť Vypnúť reklamu

Kritika?

„Odvážil som sa kritizovať v tlači aj orchester, aj bývalého šéfdirigenta a umeleckého riaditeľa, čo zrejme bolo pre inštitúciu dosť neprijateľné. Jednotliví hráči ten problém nemajú, lebo so mnou naďalej spolupracujú pri rôznych nahrávkach - dokonca aj tí, ktorí ma vo filharmónii vidieť nechcú.“

Účinkovanie na Bratislavských hudobných slávnostiach je to jediné, čo ponúkate túto koncertnú sezónu. Je to tak?

„Vyzerá to tak, že budúci rok vo februári bude v Košiciach premiéra trojkoncertu pre klavír, husle, čelo a orchester, ktorý sa volá There Must Be Something… Napísal som ho minulý rok a vznikol vlastne na objednávku či inšpiráciu švajčiarskeho tria Animae, ktoré už má v repertoári jednu moju skladbu.“

Vo viacerých článkoch a rozhovoroch, ktoré v týchto dňoch vychádzajú, sa objavuje, že sa hudobne vraciate na Slovensko. Cítite to tak?

Skryť Vypnúť reklamu

„Neviem, nedokážem si to stále predstaviť.“

Bratislavou bude prvého októbra znieť Breinerova hudba. Aký je to pocit?

„V priebehu koncertu už rozkoš.“

Z čoho?

„Dirigovať orchester bolo pre mňa vždy veľmi príjemné. Rozkoš pozerať sa na hudobníkov, ako hrajú moju partitúru, a súčasne vidieť reakcie publika je jeden z najkrajších momentov v živote.“

Pri uvedení The Story bolo na pódiu vyše tristo ľudí. Prečo tak veľa?

„Vždy ma lákali veľké obsadenia mahlerovského či šostakovičovského typu, tak ako ma vždy fascinovali zvuky veľkého orchestra. Keď som začal za komunizmu The Story písať, domnieval som sa, že nemá žiadnu šancu na predvedenie, a tak som si dovolil napísať úplne všetko, čo som chcel. Preto je tam veľký orchester, čo je kompletný rozhlasový orchester plus asi dvadsaťpäť výpomocí, dva zbory a päť sólistov. Dnes by som to už pre také veľké obsadenie nepísal.“

Skryť Vypnúť reklamu

Nebol jedným z dvoch tých zborov práve zbor Slovenskej filharmónie?

„Áno, bol.“

To už Slovenskej filharmónii neprekážalo?

„Vravím, že sa stále čudujem, ale som veľmi rád, že to robia, pretože sú skvelí.“

Koľko strán má partitúra?

„Približne sedemsto.“

Čo chystáte v najbližšej budúcnosti?

„Dve nové cédečká. Tangá pre flautu a komorný orchester a titul, ktorý sa volá Best of Chineese Evergreen, pre symfonický orchester a sólo husle.“

Dá sa čínska hudba počúvať aj niekde inde ako v čínskej reštaurácii?

„Dá, napríklad v masážnom salóne. Ale okrem toho som ju hrával dosť často a pomerne úspešne na oveľa nezvyčajnejších miestach - na koncertoch. Niektoré moje úpravy čínskej či inej ázijskej hudby sa hrávajú aj v iných častiach sveta než v Ázii. Slovenský filharmonický zbor bude o pár dní účinkovať na podobnom koncerte vo Viedni - tiež som tam aranžoval nejaké japonské piesne.“

Skryť Vypnúť reklamu

Okrem projektov v oblasti vážnej hudby a zmiešaných žánrov sa venujete aj filmovej hudbe. Je to len biznis, alebo to uspokojuje aj vaše kreatívne ambície?

„Filmová hudba je biznis, ktorý mi umožňuje venovať sa aj nevýnosným projektom z vážnej hudby ako The Story či dirigovanie symfonických koncertov, alebo klavírne recitály. Pred pár dňami práve vyšlo cédečko s hudbou pre film Piano Man‘s Daughter, ktorý produkovala Whoopi Goldbergová, a predtým, než začali skúšky na The Story, sme nahrali časť hudby pre americkú produkciu Uprising, ktorá sa prednedávnom filmovala práve v Bratislave.“

ANDREA PUKOVÁ

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Home (ale aj) Office
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Zelená Bratislava
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Ruža zmeny
  5. Úpravy automobilov pre ZŤP
  6. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  7. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  10. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 562
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 23 432
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 158
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 869
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 592
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 355
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 791
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 140
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 939
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 612
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Na celoplošné testovanie budeme potrebovať zhruba 48-tisíc ľudí. Otázka je, kde ich zoberieme

Na jedno miesto pripadá jeden vojak, potrebujeme naň však asi osem ľudí.

Vzorky na antigénne testy odoberú výterom z nosohltana.
Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.

Podcast Dobré Ráno.
STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vláda sa spolieha na ľudí, ktorých nemá

Slovensko má chronický nedostatok zdravotníkov.

Peter Tkačenko

Pribudlo ďalších šesť úmrtí na Covid-19, zomrel aj lekár z Oravy

Slovensko eviduje celkovo 98 úmrtí na Covid-19.

Ilustračná fotografia.