čný príbeh novostavby Slovenského národného divadla, týčiacej sa v blízkosti učupených bývalých továrenských priestorov, v ktorých už vyše desaťročia tvorí i živorí Stoka, doteraz slúžil jej šéfovi Blahovi Uhlárovi pri zháňaní peňazí na každoročné prežitie ako jeden zo symbolov štátneho, úradníckeho dirigovania kultúry.
Navyše, novostavba SND je jednou z dominánt veľkolepého projektu zóny na Pribinovej ulici, ktorý pre Stoku znamenal aj hrozbu straty priestoru. V tejto situácii prichádzajú slová architekta Petra Bauera, jedného z tria autorov projektu novostavby i celej zóny, ako dar nádeje. „Z urbanistického hľadiska ani z aspektu dodržania požadovaných kritérií na novú zónu nie je problém zachovať dnešný objekt v zelenom pásme bulváru Pribinova. Tým skôr, že celá zóna má mať bohaté kultúrne vybavenie a Stoka je dnes už významným kultúrnym centrom," povedal pre SME.
Popri permanentnej hrozbe straty strechy nad hlavou má Stoka prakticky počas celej svojej trinásťročnej existencie otvorený aj „druhý front", ktorým je boj o finančné prežitie. „Vlani, keď sme uviedli predstavenie Gala, našu dvadsiatu štvrtú premiéru, nedostali sme od nikoho ani korunu," hovorí Blaho Uhlár. „Náklady na realizáciu tohto titulu a spolu dvadsaťšesť predstavení ďalších hier zodpovedajú viac než pol miliónu korún. To sú však takzvané peniaze in-kind, ktoré nikto nedostal, teda nevyplatené honoráre."
Keď sa k tomu prirátajú náklady na elektrinu, kúrenie a ďalšie položky presahujúce šesťstotisíc korún, ktoré boli hradené zo zisku vlastného reštauračného zariadenia Krčma Stoka, divadlo sa za vlaňajšok môže pochváliť kultúrnou činnosťou za vyše milióna korún.
„Túto sumu sme od nikoho nedostali, ale sami sme si ju zarobili a odrobili," zdôrazňuje Uhlár. „Okrem našich predstavení sme u nás usporiadali šestnásť vystúpení hosťujúcich divadiel, tri premiéry iných súborov, ktoré tu aj skúšali, päť politických diskusných večerov, osem literárnych akcií, dve filmové projekcie a päťdesiatdva koncertov, ktoré sú výrazom snahy utvoriť u nás stabilnú platformu pre mladé skupiny." Stoka tak vlani ponúkla bratislavskému publiku 109 kultúrnych akcií, čo privádza Blaha Uhlára k jej prezentácii ako „bunky nezávislej kultúry".
Je smutný paradox, že pri tom všetkom divadlo ešte existenčne ohrozuje dlh, ktorý je vo výške jedného, síce nadpriemerného, ale predsa len mesačného platu. Ako to bude s peniazmi na tento rok, nikto netuší, no slová spoluautora projektu zóny Pribinova o zmysle záchrany objektu Stoky zaháňajú najchmúrnejšie myšlienky jej nájomníkov. „Nie je dôvod na jeho odstránenie," zdôrazňuje Peter Bauer, ktorý reakcie kolegov i predstaviteľov mesta na svoj názor charakterizuje ako „opatrný súhlas".
ALEXANDER BALOGH
