Martin Višňovský, líder Chiki liki tu-a.
FOTO - MILLENIUM
Chiki liki tu-a v rádiách prerazili otázkou „Láska moja de si?" a vydali už svoj druhý albumSnáď každý začínajúci hudobník a všetky začínajúce kapely si museli vypočuť pri skúškach od starších susedov vetu: „Choďte si hrať niekam inam!" Prešovská recesistická skupina Chiki liki tu-a sa k nekonečnému konfliktu staršej a mladej generácie vracia na novom albume Choďte si hrať pred vlastný vchod.
„Na nás kričali pri skúškach z balkóna. Nedá sa tomu vyhnúť, špeciálne u nás, na Slovensku. Inokedy sme sa stretli s názormi: chlapci, je to skvelé, ale tu nehrajte. Každý sa tvári, že šance na hranie rockovej hudby sú, ale keď príde k rozhodujúcemu momentu, tak je všetko inak," hovorí SME v telefonickom rozhovore spevák, textár a basgitarista skupiny Martin Višňovský, ktorý tvorí skupinu spolu s Ľuboslavom Petruškom (gitara, klávesy), Tomášom Paľom (trombón) a Tomášom Višňovským (bicie, perkusie).
Chiki liki tu-a sú v súčasnosti najznámejšou neznámou skupinou na Slovensku. Jej koncerty vyhľadáva množstvo ľudí, rádiá a televízia ich šialené pesničky však v podstate ignorujú. Výnimkou je skladba Láska moja, de si s refrénom: Láska moja, de si, chýbaš mi, ta de si. Pritom nejde o klasickú pieseň skupiny, skôr o paródiu na odrhovačky v štýle country. „S tým sme vôbec nerátali. Vybrali si ju vo Fun radiu predtým, než vyšiel nový album. My sme koncertná skupina, do rádií sa príliš netlačíme. Je to však asi po prvýkrát, že si nás niekto v rádiu všimol," vysvetľuje majiteľ extrémne výsokého hlasu.
Hudba skupiny je zmesou undergroundu, funky a schopnosti členov sparodovať akýkoľvek žáner a ikonu populárnej hudby. Zvuk skupiny dopĺňa všadeprítomný trombón. „Počul som ich ešte v roku 1997 a hneď sa mi zapáčili. Je to síce hudba odniekadiaľ z osemdesiatych rokov, ale je tam niečo viac. Keď chalani chceli, aby som im na obal albumu vymyslel sprievodný text, ako sa to robilo na starých platniach, ktoré mali rôzne hudobné rozbory, napísal som iba jednu vetu: Chiki liki tu-a je dobrá skupina. Dodnes som na túto vetu hrdý," hovorí ich objaviteľ, inak hudobník a organizátor Mišo Kaščák. Vydal im prvý album skupiny s názvom Kysak (Pohoda, 2000), pozostávajúci z dvoch demokaziet, ktoré odmietli veľké nahrávacie spoločnosti s odôvodnením, že nie sú dostatočne komerční.
Chiki liki tu-a vystupujú výhradne v karnevalových kostýmoch, chlapci používajú koncertné pseudonymy ako Sagvan Tofi, Ďurinda a Marie Rottrová. „Kostýmy máme od našich prvých koncertov. Nechceme sa s nimi rozlúčiť, naopak, na niektorých výnimočných koncertoch by sme chceli ešte pritvrdiť." Chiki liki tu-a má množstvo vedľajších projektov s podivnými názvami Wajgles, Dzigi Džabur alebo Antracit. Je ich vraj 24, od country po death-metal.
„Nikdy sme si nekládli žiadne prekážky a záväzky, spievame o tom, čo z nás vypadne. Naša hudba znie pre niektorých poslucháčov extrémne, pre našich sme celkom akurát. Určite s tým súvisí Prešov, žije je tam veľa národností, je to bláznivé miesto na zemi."
Na východe postavili tunel Branisko a Chiki liki tu-a sa dostali do sveta, hovorí sa v dobrom v hudobných kruhoch o tejto skupine, ktorá už pravidelnejšie vystupuje aj v Česku a koncertovala už v Poľsku, Maďarsku alebo vo Francúzsku. „Ľudia reagujú na našu hudbu v podstate rovnako. My nespievame čistou slovenčinou, skôr prešovčinou a tej rozumie málokto. Keď si však niekto dá námahu s lúštením našich textov, tak má z toho ešte viac zábavy," hovorí Martin Višňovský a dodáva, „na západe mali z našej hudby radosť, že aj takíto ľudia vstúpia do Európskej únie."
PETER BÁLIK
