Mnohé kluby, ktoré preslávili improvizujúci "zabávači", sú stále zatvorené a vtipkovať sa odvažuje len málokto.
Aj komediálne hviezdy typu Davida Lettermana, jedného z najsledovanejších amerických moderátorov, zvážneli. No podľa niektorých odborníkov nedostatok satirickej reflexie by mohol poznamenať politický dialóg v Amerike.
"Viete, videl som Georgea W. Busha študujúceho mapy a neostáva mi len dúfať, že sa poučil zo svojich chýb. Grékov napríklad nazýval Grékanmi... Dúfam, že vie, že Afganistan nie je v Európe... Hádam aj vie, kde leží," vraví vo svojej šou javiskový zabávač Vic Henley, ktorý je zvyknutý na to, že ho považujú za kontroverzného komika.
Teraz sa však - takmer doslova - zahráva s ohňom. Do newyorského klubu Dangerfields na neho dnes chodí len pár ľudí. Nikoho príliš neprekvapuje, že v čase, keď sa odpratávajú trosky Svetového obchodného centra, ostáva väčšina revuálnych klubov a malých divadiel zatvorená. No podľa Vica komédia má svoje miesto i v čase najhlbšieho smútku: "Dnes, viac ako inokedy, by nič nemalo byť tabu. Treba, aby sa diskutovalo o televíznych správach. Treba hovoriť o tom, čo sa okolo vás deje."
V New Yorku má komediálny žáner tradične blízko k čiernemu humoru. Vplyv židovských komikov po holokauste stál pri zrode neúctivého druhu humoru, ktorý jemne zosmiešňuje ľudské nedostatky. Navyše prezident Bush počas vlaňajšej predvolebnej kampane poskytol komikom množstvo trápnych momentov, do ktorých sa môžu triafať.
Keď sa napríklad objavil ako hosť v relácii Late Show Davida Lettermana, nechal sa dokonca prehovoriť, aby sa sám zosmiešnil. "Zaistite, aby v knižnici Bieleho domu bolo čo najviac kníh s veľkými písmenami a obrázkami," vyhlásil.
Prvá Lettermanova šou po atentátoch 11. septembra sa však od predošlých výrazne líšila. David Letterman si vyslúžil palcové titulky, ale nie preto, že by sa ako zvyčajne obúval do Bushovej administratívy, ale preto, že sa vzdal svojho tradičného humoru. O tragédii hovoril úplne vážne v pôsobivom rozhovore, ktorý rozplakal spravodajcu Dana Rathera.
Skľučujúca nálada ovplyvnila všetko. Časopis New Yorker vyšiel prvýkrát od výbuchu atómovej bomby v Hirošime bez komiksov. Satirický týždenník The Onion, známy jedovatým humorom, zrušil svoje vydanie. Televízne humoristické relácie sa buď nevysielajú, alebo sa venujú vážnym témam. Takáto reakcia nie je prekvapením, ale vyvoláva určité otázky.
Politické skeče hrajú dôležitú úlohu ako pri zábave, tak pri informovaní amerického obecenstva. Vynárajú sa obavy, že nedostatok kritickej reflexie, ktorú talk šou zvyčajne poskytuje, môže uškodiť zdravým politickým debatám. Podľa nedávno zverejneného prieskumu 50 percent Američanov získavalo väčšinu politických informácií práve z televíznych talk šou. V skupine do 30 rokov to bolo dokonca 80 percent.
Podľa Marka Katza, spisovateľa a humoristu, ktorý vymýšľal vtipy o bývalom americkom prezidentovi Billovi Clintonovi, je súčasná politická situácia pre vtipy dosť ťažká. Politika ustúpila nacionalizmu, politický dialóg zmizol a jeho miesto prevzalo niečo ako národný dialóg. Takže už nie je toľko príležitostí pre zvyčajný každodenný humor z normálneho amerického politického dialógu. Vymýšľať tradičné vtipy o prezidentovi Bushovi, ktoré by spochybňovali jeho schopnosť viesť tento úrad, by mohlo podlomiť jeho i národ, tvrdí Katz.
Vic Henley však nesúhlasí. Podľa neho je práve v tejto chvíli dôležité využívať humor na to, aby spochybňoval informácie servírované médiami a politikmi. "Nechcem, aby sa každý stal politicky korektnejším alebo opatrnejším, pretože by mohol niekomu stúpiť na kurie oko. Snahou komika je vždy ponúknuť iný pohľad na vec."
Podľa malého počtu Henleyho divákov sa však zdá, že na humor je v New Yorku ešte priskoro.
