Vo filmovom trileri Memento je koniec začiatok a začiatok je koniec

Guy Pearce (Leonard). FOTO - IMDB

Memento je triler o človeku, ktorý sa pokúša nájsť vraha svojej ženy. Poisťovací detektív Leonard Shelby toho muža nájde a strelí ho rovno do jeho prázdnej tváre. Ibaže to nie je koniec, ale začiatok.

Memento sa začína fotkou krvavej mŕtvoly, ležiacej na betónovej dlážke. Polaroid ju vyvolá spätne - nechá ju zblednúť až do biela, vkĺznuť naspäť do fotoaparátu. A to isté sa bleskovo stane so scénou vraždy. Guľka vletí späť do ústia hlavne, zmizne v pištoli, zastrelený vstáva z mŕtvych a prosí o milosť. Kto si teraz pomyslí, že to bude jeden z filmov, čo rozprávajú príbeh odzadu, veľmi sa mýli. Pretože Memento je iné.

Príbeh pomsty sa odvíja odzadu, len s rozhodujúcim doplnkom: Leonard pri prepade, ktorý stál jeho ženu život, utrpel poranenie mozgu. Až do tej chvíle si na všetko spomína, ale nič z toho, čo sa stalo odvtedy, si nepamätá, lebo v pamäti sa mu všetko po krátkej chvíli rozpadne. Aby sa napriek tomu mohol pomstiť, všetko, čo zažije, zapisuje: na papieriky, na polaroidové fotografie a mementá - najdôležitejšie veci, ktorými si je úplne istý - si dáva zrkadlovým písmom vytetovať na kožu.

Niekoľkominútové úseky, v ktorých ešte Leonard udrží pamäť, tvoria aj rytmus filmu. Každou novou sekvenciou skočíme o čosi hlbšie do jeho minulosti, a tá sa skončí tam, kde sa predchádzajúca začala. Bežný sled príčiny a dôsledku je postavený na hlavu. Je to dosť náročné. Ak režiséri snívajú o tom, že ich budú diváci sledovať od prvého metru filmu až po posledný s absolútnou pozornosťou, Nolanovi sa ten sen splnil. Každá sekunda rozptýlenia vás môže stáť dôležité informácie.

Bežné otázky typu „Kto je vrah?" tu nemajú zmysel. Namiesto toho film pracuje na tom, aby všetky jasné istoty, ktoré vytvoril, postupne rozpustil. O žoviálnom chlapíkovi menom Teddy, ktorý sa vydáva za priateľa, má Leonard na okraji jeho fotografie napísané: „Never mu." Klame? Tajomná Natalie, ako sa zdá, s ním súcití. Vmanipulovala ho do vraždy? Štvaný pomstou sa Leonard rúti slnkom vybielenou juhokalifornskou krajinou anonymných motelov a skladov. Beží s pištoľou v ruke a pýta sa sám seba: „Čo robím? Naháňam ho?" A keď naňho ktosi vystrelí: „Nie, on naháňa mňa."

Nolan nádherne skombinoval dva grify: rozprávanie odzadu a výpadky pamäti. Vnucuje sa predstava, že je to metafora našej súčasnej existencie, predstavy, že sme uprostred prítomnosti, ktorá je nám cudzia, s minulosťou, ktorou si nemôžeme byť istí, a budúcnosťou, ktorú si vôbec nevieme predstaviť.

Leonard sa musí pokúsiť vyriešiť existencialistickú krížovku, a aby dal zmysel svojej večnej prítomnosti, skonštruuje si poslanie. Toho sa kŕčovito drží, podobne ako sa aj my držíme svojej hektickej každodennosti.

Memento rozoberá na kusy základné piliere našej existencie: beh času, pojem jednoznačnej pravdy, dôveru vo vlastné spomienky, útek k citom. Keď sa film skončí a vy máte pocit, že si už nie ste istí ničím, tak je to asi práve to, o čo šlo jeho tvorcom.