FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Hudobník a producent OSKAR RÓZSA (29) sa po prvýkrát zviditeľnil pred desiatimi rokmi a bolo to práve po boku v úvode menovaného speváka, s ktorým nahral niekoľko albumov a prežil búrlivé mediálne škandály. Dnes je však plný hudby, a keď sa na sklonku minulého roku vrátil na Slovensko po dlhšom pobyte v Amerike, vymyslel si hneď niekoľko vlastných projektov: turné so skupinou Dan Brantingan Quartet, album s triom Barflies a prvú nahrávku pod vlastným menom. Jeho Oskar Rózsa Sextet, ktorý ponúka zriedkavú možnosť počuť výlučne improvizovanú hudbu v podaní domácej špičky, má zajtra o 20.00 h v bratislavskom divadle Stoka koncert spojený s krstom rovnomenného album.
Ako to všetko stíhate?
„Veľa pracujem. Nie je to vždy najlepšie, lebo nemám voľné víkendy a dovolenky. Musím počítať s každou minútou, vzhľadom na to, že o necelý mesiac odlietam do Los Angeles."
Nevraciate sa do Bostonu, kde ste študovali na prestížnej hudobnej škole Berklee?
„Nie, nevraciam sa do školy. Idem do LA nahrávať jeden projekt, na ktorý ma pozval môj priateľ, zvukár a producent Bryan Carrigan."
Ako vás našiel?
„Cez inzerát. Produkoval nahrávky istej speváčky a potreboval štúdiových hudobníkov."
Berklee ste už hodili za hlavu?
„Školu som prerušil a nepredpokladám, že sa do nej vrátim. V súčasnosti dávam prednosť práci."
Splnila táto škola vaše predstavy?
„Určite. Nadobudol som veľa kontaktov, spoznal som hudobníkov, s ktorými stále spolupracujem. Takisto som stretol zopár profesorov, ktorí mi boli veľkou inšpiráciou. U jedného som neskôr študoval kompozíciu a kontrapunkt aj súkromne."
Speváci Richard Müller a Jana Kirschner po návrate z New Yorku opisovali, ako otvárali ústa, keď počuli klubové americké skupiny. Ako ste sa s tým vyrovnali vy?
„Scéna v New Yorku je veľmi silná aj pre to, že sa tam stretávajú takmer všetky etniká a hudobné smery. Neprekvapuje ma, že to môže pri nedostatku sebadôvery pôsobiť na hudobníkov aj negatívne. Ja sa snažím hrať hudbu bez ohľadu na to, či som v Amerike, alebo na Slovensku."
Vy ste mali vždy ambíciu presadiť sa vonku, veď ako člen Free Faces ste robili piesne v angličtine. Je to správna cesta?
„Nebola to umelá snaha, skôr fakt, že náš spevák robil texty v angličtine."
Čím môže slovenský hudobník zaujať?
„Verím, že kľúč je v autenticite, byť svojský a veriť si."
Pociťujete bývalú železnú oponu medzi Západom a Východom?
„Všetko, čo sme v minulosti prežili, ovplyvnilo nejako naše životy. Medzi nami a svetovou scénou sú rozdiely, ale netvrdím, že sa nedajú prekonať. Našťastie, máme zopár muzikantov, ktorí stále na sebe pracujú a nemajú problém sa kdekoľvek postaviť a zahrať."
Koho napríklad?
„Bubeník Martin Valihora sa prednedávnom vrátil zo svetového turné s japonskou klaviristkou Hiromi a legendárnym basgitaristom Anthony Jacksonom. To je pre mňa silný dôkaz toho, že hranice existujú len v našich hlavách."
Je to náhoda, že na vašich posledných albumoch je veľa motívov z ľudovej hudby?
„Je to zámer vyplývajúci z mojej novej veľkej lásky, píšťaly koncovky. Naše korene sú v ľudovej hudbe. Je zaujímavé študovať rytmy, stupnice a melodické myslenie našich predkov. Myslím si, že práve toto je jedinečným zdrojom našej autenticity."
Vedeli by ste dať nejaký príklad?
„Lýdická stupnica so zníženým siedmym stupňom, hojne využívaná v džezovej tradícii, je totožná s našou podhalanskou."
Sextet je prvá nahrávka, ktorá vychádza pod vaším menom. Ako by ste ju charakterizovali?
„Priniesol som síce ideu a celé to zorganizoval, ale keďže ide o improvizovanú hudbu, všetci ostatní hráči sa na albume významne podieľali. Snažil som sa ponúkať abstraktné inšpirácie, aby sme sa mohli oslobodiť od konvencií. To sa mi osvedčilo už v minulosti. Študoval som dirigovanie a práve dirigenti na skúškach využívajú mimohudobné metafory, aby priblížili hráčom svoju predstavu."
Napríklad?
„Hrajte ako jarný vánok."
A funguje to?
„Dokonale. Pomáha to zbaviť sa prílišnej racionality a človek intuitívne stimuluje vlastnú predstavivosť. Samozrejme, dôležité je vyberať si vhodných ľudí."
V akom štádiu je váš projekt s Mariánom Vargom?
„Stále čakám na jeho materiál. V hlave mám plány, akoby mohol Mariánov album čo najpestrejšie znieť: s množstvom hostí, improvizovanej hudby a komponovaných skladieb."
Niečo ako pokračovanie Konvergencií?
„Presne tak."
Produkovali ste množstvo albumov slovenských skupín. Aká je miera autentickosti v ich hudbe?
„Poväčšine mizivá. Ich autenticita je silne degradovaná tým, čo znie v médiách. A tých pár jedinečných kapiel sa len veľmi ťažko presadí v komerčnom rádiu, plnom bakelitovej hudby. Ursiny sa v rádiu nehral nikdy a nikdy sa ani hrať nebude. Je dobré rozlišovať, čo je šoubiznis a čo umenie."
Autor: Oliver RehákPETER BÁLIK
