The Darkness vzkriesili sedliacky hardrock do hitparád
Pred časom ani ich najbližší priatelia neverili, že britská skupina The Darkness sa stane najhorúcejším kandidátom tohtoročného udeľovania cien Brit Awards. Prečo? Veď pozrite sa na nich. Predstavte si raných Aerosmith a ich dobové kostýmy, zmiešajte ...
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
FOTO - ČTK
Pred časom ani ich najbližší priatelia neverili, že britská skupina The Darkness sa stane najhorúcejším kandidátom tohtoročného udeľovania cien Brit Awards. Prečo? Veď pozrite sa na nich. Predstavte si raných Aerosmith a ich dobové kostýmy, zmiešajte to s grandióznosťou skupiny Queen a spomeňte si na parodických Spinal Tap. S týmto mixom sa The Darkness podarilo vrátiť sedliacky hardrock sedemdesiatych a osemdesiatych rokov späť do hitparád.
„Každý dnes v rockovej hudbe chce vyzerať ako mesiáš. Neznášam dnešné arogantné skupiny, ktoré sa tvária, že ich banálne pocity sú pre niekoho zaujímavé. Pozrite sa na skupiny spred dvadsiatich rokov. Veď tí hudobníci majú na tvárach úsmevy. My vraciame kúsok z tejto nostalgie," povedal basista skupiny Frankie Poullain, ktorý je podľa televíznej stanice VH1 nositeľom najškaredších fúzov v súčasnej rockovej hudbe.
Hudba, ktorú hrajú, vyšla z módy pred dvadsiatimi rokmi. Len málokto z nahrávacích spoločností tušil, že niekto by bol vôbec schopný kúpiť si album s pesničkami, ktorým dominujú falzet frontmana Justina Hawkinsa a hardrockové nahrávky jeho brata Dana Hawkinsa. Skupinu dopĺňa basista Poullain a bubeník Ed Graham.
Príbeh The Darkness by bol skvelým námetom na film, v ktorom by títo tvrdohlaví hudobníci dokázali neustále posmievačnému publiku, že je o čo stáť. Jadro skupiny vzniklo v roku 2000 z neznámej progrockovej kapely, v ktorej hral Justin Hawkins na klávesy. Ten svoj spevácky talent objavil až na karaoke párty v pube svojej tety, keď pred prekvapeným publikom bezchybne odspieval komplikovanú Bohemian Rhapsody skupiny Queen.
Po dvoch rokoch hrania v londýnskych kluboch ich koncerty začalo navštevovať čoraz viac ľudí. Len v apríli 2003 ich koncert v londýnskej Astorii, kde v Británii vystúpili aj slovenskí hudobníci Müller, Vidiek alebo Jana Kirschner, videlo tisícšesťsto ľudí. Bez podpory médií alebo veľkej nahrávacej spoločnosti.
Skupina sa pýši tým, že sa jej podarilo vrátiť do rockovej scény zábavu. „Okrem toho sme asi jediná skupina na svete, ktorá má gule," tvrdí svorne štvorica. Vytiahli do udatného boja proti dominujúcim numetalovým kapelám. „Nerobia nič iné len šíria strach. Nie je nič rebelské postaviť sa do davu fanúšikov ako Marilyn Manson a zdvihnúť prostredník, pretože každý to robí. Poďme urobiť niečo úplne odlišné," povedal pre BBC Justin Hawkins.
Výsledkom vzdoru voči súčasnosti a lásky k trblietavej minulosti bol ich debutový album Permission To Land (Atlantic, 2003), z ktorého sa predalo 1,3 milióna kópií. Pesničky The Darkness si vraj púšťa aj rodinka britského premiéra Tonyho Blaira, počas vianočných sviatkov zabodoval aj ich singel Christmas Time (Don't Let The Bells End) a v tomto roku si skupina vyslúžila štyri nominácie na Brit Awards.
„Nie je to jedna veľká paródia na 70. a 80. roky?," pýtajú sa novinári bizarne oblečených členov skupiny, ktorí akoby vypadli z dobového nemeckého časopisu Bravo. „Nie. Myslíme to vážne. Smrteľne vážne," odpovedá Dan Hawkins, ktorý bude musieť v dohľadnom čase spolu s ostatnými členmi ešte dokázať, že The Darkness nie sú iba jeden bombastický hardrockový kabaret.
