Včera na súde herečka povedala, že agenti ju v roku 1959 naozaj kontaktovali. „Do divadla Rokoko mi zavolal akýsi pán Novák a povedal, že so mnou chce hovoriť o otcovi." Bohdalovej otec bol v tom čase vo väzení ako protištátny živel a ona sa bála, že možno niečo potrebuje.
„Na schôdzke sa mi ten muž predstavil zase ako Vorel... Už keď som videla tú tvár, bolo mi jasné, že som naletela," povedala Bohdalová.
Agent ju odviezol do akéhosi bytu, kde čakali ďalší dvaja muži. Chceli od nej, aby ich informovala, o čom sa bavia jej kolegovia herci Jan Werich a Miroslav Horníček. Sľúbili jej za to, že pomôžu otcovi z väzenia.
Bohdalová tvrdí, že sa riadila radou Jana Wericha, ktorý už dávnejšie tušil, že sa o ňu bude ŠtB kvôli otcovi zaujímať. „Povedala som, že by som ich rada informovala o nejakom triednom nepriateľovi, ale že mám v opitosti také stavy, že veľa hovorím aj o svojom osobnom živote," povedala včera súdu s tým, že sa vtedy veľmi bála.
Agenti jej údajne uverili a ďalšiu spoluprácu od nej nechceli. Potom herečka podpísala vyhlásenie, v ktorom sľúbila, že o schôdzke nikde nebude hovoriť.
Podpísané vyhlásenie uložené v archíve ŠtB bolo zrejme dôvodom, prečo sa herečkino meno ocitlo v zoznamoch spolupracovníkov pod krycím menom Jaroslava.
