Čoskoro to bude rovných desať rokov od albumu Richarda Müllera 33, na ktorom sa po prvýkrát širšie zviditeľnil Oskar Rózsa. Od tej doby mal talentovaný mladík, ako basgitarista či producent, prsty v takmer všetkých zaujímavých projektoch, ktoré vznikli na našej scéne. Teraz sa rozhodol vydať prvý album pod vlastným menom.
Kto je vlastne Oskar Rózsa Sextet? Jadro tvorí známe trio Šeban, Rózsa, Buntaj, ktoré doplnili hudobníci pohybujúci sa medzi džezom a jeho presahmi do iných žánrov - klavirista Miki Škuta a hráč na trúbku Ľubor Priehradník, päticu ešte doplnil zástupca džezového mainstreamu, saxofonista Radovan Tariška.
Prvým víťazstvom Rózsu je, že sa mu podarilo dať dohromady v štúdiu (i na dvoch koncertoch) také výrazné osobnosti. Druhým významným plusom je fakt, že ide o hudbu, aká u nás takmer vôbec neznie.
„Pri nahrávaní som sa snažil ponúkať len abstraktné inšpirácie v symboloch a obrazoch, v túžbe zachovať čo najsilnejšiu autenticitu každého z nás," píše v krátkom sprievodnom texte k albumu Rózsa, ktorý má so systémom práce bez vopred pripravených/poskytnutých podkladov dosť skúseností. V tomto zmysle funguje skôr ako iniciátor celého projektu, než ako jeho hlavná postava.
Hudba prechádza od pomalých ambientnejších plôch cez pumpujúce groovy s virtuóznymi džezovými sólami až po názvuky ľudovej hudby, v úvodnej skladbe dokonca zaznie nefalšovaný chorál. Nie sú to úplne voľné improvizácie, skôr formálne uvoľnené skladby. Obligátny zvuk gitary, basy a bicích v nich obohacujú nápadité klavírne vstupy, dlhé frázy altsaxofónu, „truffazovské" trúbkové ataky, ale i píšťala koncovka a experimenty so zvukom pomocou rôznych štúdiových efektov.
Popri vydarených pasážach sa nájde i niekoľko hluchých miest, ale to sa pri hudbe, ktorá sa rodí v reálnom čase, často stáva. Hoci sa to nezdá, ale aby človek dokázal voľne improvizovať, musí si najskôr odohrať svoje, inak hrozí, že sa nevyhne istým klišé (napríklad pravidelnému rytmu), ktoré sú rovnako markantné v improvizovanej hudbe ako v popmusic. Väčšina účinkujúcich na tomto projekte už má skúseností dosť, teraz je dôležité, aby sa k podobnému konceptu mala chuť pravidelne vracať. Vydavateľa už má.