Bratislava 2. februára (TASR) - Nedožité 80. narodeniny slovenského filmového režiséra Stanislava Barabáša si pripomenieme 4. februára. Barabáš bol jedným z prvých študentov pražskej FAMU a v slovenskej kinematografii zaujíma osobité miesto. Jeho význam spočíva najmä v hľadaní možností autorskej výpovede a v snahe konfrontovať domácu tvorbu s trendmi európskej kinematografie. Nakrúcal dlhometrážne hrané aj krátkometrážne dokumentárne filmy, režíroval ich, v mnohých prípadoch bol ich scenáristom či spoluscenáristom.
Narodil sa 4. februára 1924 v obci Kalinka (dnes Vígľašská Huta Kalinka). V rokoch 1943-46 navštevoval päť semestrov na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na novozaloženej Filmovej akadémii múzických umení v Prahe odbor filmová réžia študoval v rokoch 1946-50. Po skončení FAMU pracoval v Československom štátnom filme na Slovensku ako režisér dokumentárnych filmov. Svoj prvý celovečerný hraný film Pieseň o sivom holubovi nakrútil v roku 1961 a získal za neho okrem domácich ocenení aj Osobitný čestný diplom na 22. MFF Benátky mimo súťaž. Nasledovali filmy Trio Angelos (1963), Zvony pre bosých (1965), Tango pre medveďa (1966), za ktorý získal čestný diplom na Viennale Viedeň. V roku 1967 nakrútil svoje ďalšie úspešné dielo televíznu adaptáciu Dostojevského poviedky Krotká, ktorá získala Veľkú cenu Zlatú nymfu na 8. MFF Monte Carlo 1968.
V septembri 1968 emigroval a od roku 1969 žil a pracoval pre televíziu striedavo v Mníchove, Baden Badene a napokon v Hamburgu. V Nemecku pôsobil predovšetkým v televízii, pripravil aj niekoľko dielov populárneho nemeckého detektívneho seriálu Tatort (Miesto činu). Po roku 1989 sa pripravoval na umelecký návrat do vlasti, ktorý mu však znemožnila náhla smrť. Zomrel 1. augusta 1994 v Hamburgu.
