s, je pozemská realita a nie iba zbožné prianie hudobného astrológa znudeného pozeraním MTV a Vivy.
Elektronické synkopické beaty, k nim ženský hlas a navodenie trochu tajuplnej atmosféry boli typickými pre trip-hopovú scénu v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Aj vznik Laiky na troskách kapely Moonshake, následný debut Silver Apples Of The Moon (1995), aj ich takmer kultové dielo Sounds Of Satellites (1997) časovo zapadajú do tohto obdobia, mimochodom "zvuk satelitov" vyšiel štyridsať rokov po tom, čo sa ich menovkyňa prvý a posledný krát vznášala na palube Sputniku 2 vo výške 3 kilometre nad našimi hlavami (resp. hlavami našich otcov). Hoci Laika ani napriek ďalšiemu - hoci trochu temnejšiemu - albumu Good Looking Blues (2000) nedosiahla popularitu súputníkov Massive Attack alebo Portishead, medzi elektronickými fajnšmekermi sú ich albumy vysoko cenené. Aktuálny album koncepčne vychádza práve z posledne menovaného albumu Good Looking Blues.
Hlas speváčky Margaret Fiedler sa ponad košatým rytmickým spodkom a atmosferickými zvukovými a harmonickými okrasami vznáša ako ezoterická mantra. Svoj prejav neexponuje do vyšších sfér, skôr sa drží pri zemi a pracuje v prospech celkovej atmosféry. Keď sa snaží spievať melodickejšie pasáže (Falling Down), tak pripomína zafarbením hlasu Madonnu.
Hoci hlavou kapely je producent a skladateľ Guy Fixsen, nezastupiteľná úloha patrí aj bubeníkovi menom Lou Ciccotelli. Jeho fantázia pri vymýšľaní breakov, loopov a patternov by mohla byť základom pre bubenícky workshop a aj poslúžiť ako ukážka toho, že na nápadité rytmy stačí "rytmičák" a "hajtka", že netreba byť obklopený hradbou bubnov, stačí trocha fantázie a zmysel pre rytmus. Aj jeho zásluhou skladby znejú pestro, zdravú monotónnosť vyvoláva svojimi linkami len vo vnútri skladby, ale v rámci albumu platí pravidlo "koľko skladieb - toľko rôznych rytmických patternov". V kooperácii s groovovým basgitaristom Johnom Frenettom, programovanými loopmi a občasnými gitarovými alebo zvukovými farbičkami tak dostávame dielo, pri zaradení ktorého môžeme byť trochu na pochybách kam ich zaradiť.
Zaradiť ich do ambientu, keď pracujú s tak jemnou atmosférou aj plochami? Ale veď používajú na ambient pomerne hlasnú a výraznú rytmiku? Kam teda s nimi? Do drum n' bass-u? To pre zmenu nie kvôli výraznej melodickej aj harmonickej zložke, hoci rytmika k drum n' bassu nemá ďaleko. Trip-hop je zas pomerne široký pojem a viem, že samotní interpreti k nemu priraďovaní ho nemajú príliš v láske. Lepšie ako trikrát zaradiť tak asi bude raz vypočuť - alebo ešte lepšie pritom ich aj vidieť naživo.
Jedenásty február bude ten deň, keď bude na to ideálna príležitosť na bratislavskej Multimediálnej party v Babylone.
Peter Cagan www.music.sk
Linky – oficiálna stránka: www.laika.org
