Bol to veľký zázrak. Dvadsaťtriročná Norah Jonesová získala minulý rok za debutový album Come Away With Me osem cien Grammy a len v Amerike sa ho predalo osem miliónov kusov. Podobný kúsok sa podaril v minulosti aj iným umelcom, u Jonesovej úspech je skôr veľkou záhadou, popierajúcou rôzne pravidlá šoubiznisu. Na jej debute boli jednoduché piesne bez hitových ambícií v pomalom tempe, bez rytmických a harmonických okrás. Bol tam však jej podmanivý zamatový hlas, ktorý oslovil aj tých, ktorí počúvajú hudbu ako kulisu.
So svojím otcom, slávnym indickým sitáristom Ravi Shankarom, má Jonesová spoločné iba gény. O jej hudobný rast sa zaslúžila predovšetkým jej matka, čo ju v detstve kŕmila hudbou - od klasiky, cez džez až po populárnu hudbu. Je to nová Billie Holidayova, Ray Charles v ženskom vydaní, písali kritiky, a pátrali po jej džezových koreňoch.
Jej najnovší album Feels Like Home ide ešte ďalej, do ľudovejších sfér americkej populárnej hudby. Počujeme tu country, blues, folk alebo pop. Džez sa v piesňach objavuje iba v občasnom kontakte prstov s klávesmi alebo záverečnej Don't Miss You At All, ku ktorej si melódiu požičala od Duka Ellingtona.
Kto by chcel byť v jej koži? Predstavte si, že po toľkých poctách začnete skladať nové piesne a okolie vám stále pripomína, či sa vám podarí zopakovať pôvodný úspech, po ktorom ani veľmi netúžila.
Jonesová sa musela zbaviť ťarchy prvého albumu. „Mnoho ľudí mi hovorilo, ako sa im páči pomalé tempo Come Away With Me, ale to bolo aj terčom mnohých kritík," povedala pre Rolling Stone. Feels Like Home nie je oveľa rýchlejší než predchádzajúci album, nové pesničky však dostali konkrétnejšie, ostrejšie hrany.
Norah Jonesová už nechce byť zasnená víla v bielom závoji, centimeter nad zemou v texaskej pustatine. Jej jemný klavír ustúpil do pozadia, speváčka viac využíva zvuk starého klávesového nástroja Wurlitzer electric piano, prím hrá väčšinou akustická gitara. Melanchólia však zostáva, piesne sa dostávajú pod kožu pomaly, až po čase sa objaví krása skladieb Toes, Humble Me, Sunrise alebo lunaparkovej Carnival Town.
Možno by sa to nepodarilo nebyť jej stálej sprievodnej kapely The Handsome Band, pretože Feels Like Home je trocha aj spoločným dielom Jonesovej a jej rodinného podniku. Niektoré zo skladieb napísala s basgitaristom a priateľom Lee Alexanderom, autorstvom prispeli aj ďalší členovia skupiny Adam Levy a Kevin Breit. Be Here To Love Me si vypožičala od zosnulého country hrdinu Townesa Van Zandta, The Long Way Home dostala do daru od undergorundového majstra Toma Waitsa.
Nie je to obyčajná muzikantská výpomoc, že na albume sa mihnú mená dvoch bývalých členov legendárnych The Band. Garth Hudson a Levon Helm totiž pred tridsiatimi rokmi robili niečo podobné, čo dnes Jonesová a spol. Zobrali si to, čo na tradičnej hudbe milovali a pretvorili na svoj obraz.
Norah Jonesová nie je vo svojich výrokoch taká dôsledná a autentická ako Tracy Chapmanová alebo Joni Mitchellová. Nedá sa ani povedať, že je klasickou pesničkárkou, skôr interpretkou a hudobníčkou. Jej kontakt s hudbou je však veľmi poctivý.
