rokov s odkazom na "bratskú" pomoc.
Z večného nepokoja a životnej skepsy neoslobodil Kryla ani návrat z exilu, keď v revolučných dňoch na Václavskom námestí zaspieval s Karlom Gottom česko-slovenskú hymnu.
"Bol to priamy, nekompromisný človek, ktorý ťažko niesol, že zamatová revolúcia nebola schopná prejsť do pravej demokracie," ľahko načrtol Krylovu neľahkú životnú cestu na pohrebe v Břevnově arciopát Anastáz Opasek. Jeho piesne, ku ktorým si sám skladal aj hudbu a texty, oscilovali od nežnej romantiky až po trpké protestsongy. Kryl bol v nich razantný aj prchký, inokedy zasa jemný, "až sa svetlo láme", ale aj vizionársky dôsledný. Niektorým jeho piesne však pripadali príliš patetické a napríklad jeho pesničkársky spolupútnik Jaroslav Hutka tvrdil, že sú prerýmované. "Vlastne som jeho pesničkám veľmi nerozumel," hovorí. Malý veľký muž českého pesničkárstva bol podľa spomienok svojich kolegov celkom kontroverzný, srditý a večne nespokojný.
"Myslím si, že základným Karlovým životným problémom bolo, že bol malinký. Z toho zrejme od detstva pramenila jeho ustavične nastražená pozícia a nedôvera k okoliu. Žil vlastne stále v obrane," povedal raz Hutka a Jiří Pallas, vydavateľ piatich Krylových albumov v exilovom švédskom Šafráne, k tomu dodal: "Karlove nálady sa menili častejšie než počasie."
Návrat po roku 1989 znamenal pre Kryla výraznú zmenu. "Z dvoch šokov sa nemohol do smrti spamätať," mieni Hutka. "Z toho, že sa objavil na Václavskom námestí spolu s Karlom Gottom, v podstate normalizačným umelcom. A tiež ho mrzelo, že sa nikdy nestretol s Václavom Havlom."
A prečo ho v necelej päťdesiatke zradilo srdce? Podľa Hutku to mohla byť nadmiera lásky po návrate z emigrácie, ale aj jeho večná nespokojnosť. Krylova priateľka z Toronta, novinárka Viera Rollerová, zasa mieni, že zomrel na "bolesť z českej demokracie".
Karel Kryl (narodený 12. apríla 1944 v Kroměříži) pochádzal zo známej kultúrnej rodiny známeho novojičínskeho tlačiara (firma Kryl - Scotti). Dospieval v čase nástupu malých scén v Česko-Slovensku a protestných folkárov vo svete. Študoval keramiku na strednej priemyselnej škole v Běchyni (1958 - 62), keramikou sa začal živiť. Vystupoval v amatérskych divadlách, od roku 1966 nahrával svoje piesne s gitarou v rozhlase. Prvá a nadlho jediná platňa vyšla Krylovi v marci 1969 (Bratříčku, zavírej vrátka).
V exile (od septembra 1969, keď sa nevrátil z festivalu pesničkárov v Nemecku) získal štipendium na mníchovskej univerzite, pracoval ako redaktor Rádia Slobodná Európa a koncertoval pre krajanov v Európe a v zámorí. Vydal niekoľko kníh textov a natočil celý rad platní.
V novembri 1989 sa vrátil do vlasti a žil striedavo v Prahe, v Mníchove a pri Pasove. Neskrýval svoje rozčarovanie z politického vývoja a najmä rozpadu Česko-Slovenska. Začiatkom 90. rokov sa bezdetný Kryl po druhý raz oženil s Nemkou Marlen, vďaka čomu získal nemecký pas. Karel Kryl zomrel 3. marca 1994 v Mníchove.
Autor: RÓBERT MIKA, čtk
