Režisér Karel Kachyňa (vpravo) pri natáčaní televízneho seriálu Prima sezóna podľa predlohy Josefa Škvoreckého v roku 1993. FOTO - ČTK
"Staroba je múdrosť iba vtedy, keď je v takom stave, v takej konzerve, ktorá dovolí tie krásne myšlienky a skúsenosti, ktoré existujú a majú cenu, vyjadriť, napísať, namaľovať, proste zaznamenať. Inak je nanič," uviedla včera agentúra ČTK staršie slová tvorcu, ktorý za celý život nakrútil vyše osemdesiat hraných a dokumentárnych filmov.
Karel Kachyňa sa narodil 1. mája 1924 vo Vyškove. Ešte pred ukončením štúdií na pražskej FAMU v roku 1951 režíroval dva dokumentárne filmy. Hoci pôvodne vyštudoval kameru, väčšinu života mu bolo súdené stráviť na režisérskej stoličke. Svoj celovečerný debut absolvoval po boku spolužiaka Vojtecha Jasného, s ktorým nakrútil v roku 1961 film Dnes večer všetko skončí. O pár rokov neskôr sa obaja stali významnými protagonistami legendárnej českej "novej vlny".
Kritici najvyššie hodnotia jeho spoluprácu so spisovateľom a scenáristom Janom Procházkom, z ktorej vzišli snímky Kočiar do Viedne (1966) a hlavne preslávené Ucho (1970). Túto tragikomédiu z politického prostredia v hlavnej úlohe s Jiřinou Bohdalovou však komunistická cenzúra rýchlo zakázala.
"Často čítam, že filmy, ktoré som nakrútil v 60. rokoch, patria k mojim najlepším. Osobne si myslím, že žiadny z nich nie je dokonalý, ale vďaka tomu, že som mal vynikajúceho scenáristu, podarilo sa mi prejaviť na vtedajšiu dobu nezvyčajnú mieru pravdivosti," cituje ďalej Kachyňu ČTK.
Veľkú popularitu medzi divákmi mu vyniesli filmy z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov ako napríklad Sestričky, Smrť krásnych srncov, Oznamuje sa láskam vašim či Fany. Posledným dielom Karla Kachyňu, ktoré sa premietalo v kinách, bola melodráma Hanele (1999).
Od roku 1990 pôsobil ako profesor na pražskej FAMU a neskôr bol prezidentom Českej filmovej a televíznej akadémie. Za celoživotný prínos do českého filmu mu v roku 1995 udelili Zlatého leva, o štyri roky neskôr na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch prevzal zvláštnu cenu za dlhoročný prínos do svetovej kinematografie.
Ešte v 70. rokoch mu ponúkol filmové spracovanie svojej knihy Obsluhoval som anglického kráľa spisovateľ Bohumil Hrabal. Nádejný projekt neskôr spôsobil veľký konflikt Kachyňu s kolegom Jiřím Menzlom, ktorý sa chcel pustiť do rovnakej predlohy. Nakoniec však táto hrabalovská adaptácia zostala nezrealizovaná.
(her)
Zásadový tvorca s nezvyčajným rukopisom
"Herci si vždy zúfali z jeho zásadovosti, na druhej strane ho nasledovali pre jeho nadšenie, pretože vedeli, že práve tá jeho zásadovosť sa podpíše na výsledku. Mám naňho len tie najlepšie spomienky, pretože pri svojej dôslednosti a náročnosti nechával tvorivý priestor pre herca. Človeku sa pod jeho vedením veľmi dobre pracovalo," povedal pre SME Martin Huba, ktorý si po boku Jiřiny Bohdalovej zahral v jednom z Kachyňových posledných filmov Fany.
"On vždy trval na svojom. Na prvý pohľad to znie veľmi jednoducho, ale vo filmárskej práci je veľmi dôležité si trvať na svojom a vydržať do konca, keď sa film zrealizuje," dodal známy slovenský herec.
Režisér Dušan Hanák vyzdvihuje Kachyňu pre nezvyčajnú citlivosť, ktorá je obsiahnutá v jeho dielach. "Pre mňa bol autor filmov, ktoré boli úplne atypické a mali veľkú vnútornú silu, ktorá oslovovala človeka do hĺbky tak, že neuvažoval nad vecami povrchne. Často pracoval s problematikou detí a ich dušou, čo boli veci, ktoré pôsobili na divákov veľmi nezvyčajne."
Český herec Jan Hrušínský mal s Karlom Kachyňom niekoľkokrát možnosť osobne pracovať. "Obdivoval som ho ako dokonalého profesionála," vyjadril sa Hrušínský, ktorému najviac v pamäti utkvel film Lásky medzi kvapkami dažďa.
Podľa neho bol Kachyňa charakteristický hlavne svojou nekompromisnosťou: "Predstavu, ktorú mal, vždy doviedol až do konca. Keď videl, že by nemal možnosť pracovať tak, ako chcel, radšej by ustúpil a film nerealizoval, než aby zo svojich zámerov zľavil." (peb, čtk)
