Martin Hollý sa narodil 11. augusta 1931 v Košiciach. Lásku k umeniu zdedil po otcovi a starom otcovi a stal sa už v tretej generácii prispievateľom do bohatstva národnej kultúry vo filmovej tvorbe.
V období 1951-1953 študoval na Filmovej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. Neskôr pracoval v Dokumentárnom filme v Bratislave, vo Filmovom štúdiu Barrandov v Prahe a ako režisér v bratislavskej Slovenskej filmovej tvorbe (1962-1991). V roku 1991 sa stal samostatným umelcom.
Jeho tvorba sa vyznačuje vysokou režijnou profesionalitou, pútavým spôsobom rozprávania a obrazovou invenciou. Ocenenia v zahraničí si získali už jeho prvé dokumentárne diela v druhej polovici päťdesiatych rokov.
Medzi jeho celovečerné filmy patria Havrania cesta, Jeden deň pre starú paniu, Muž, ktorý luže (francúzsko-slovenská koprodukcia, Medená veža, Orlie pierko, Kto odchádza v daždi, Smrť šitá na mieru, Signum laudis, Noční jazdci, Soľ nad zlato, Mŕtvi učia živých, Lovec senzácií, Právo na minulosť či Tichá bolesť.
Režíroval aj televízne filmy, napr. Balada o siedmich obesených, Vražda na ulici Morgue, Neodoslaný list či Vrah si ty a televízne inscenácie Sudca a jeho kat, Svätý experiment, Andersonvillský proces, Amok, Umri blázon, Muž, ktorý nemal strach.
Bol držiteľom viacerých zahraničných ocenení, získal Veľkú cenu na medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carlo, Striebornú sirénu na prehliadke českých a slovenských filmov v Sorente, Veľkú zvláštnu cenu poroty na 22. medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. V roku 1982 sa Martin Hollý stal zaslúžilým umelcom.
Prezident Rudolf Schuster udelil Hollému za celoživotnú rozsiahlu filmovú a televíznu tvorbu, ktorou významne prispel k rozvoju filmového umenia na Slovensku v období 60. - 90. rokov, štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
