Ajdži Sabo (vľavo) a Martin Zajko. FOTO - SLNKO RECORDS
vali sa Slide & Udu a v týchto dňoch im vychádza nový, v poradí druhý album Ding Dong.
"Asi sme obaja príliš mäkkí a nepriebojní, aby sme presadili svoje nápady v iných skupinách. To je zrejme hlavný dôvod, prečo hráme spolu a prečo si pri hraní vyhovujeme. Cez Slide & Udu naša hudba konečne dostala šancu zaznieť," rozmýšľa nahlas bubeník a perkusionista Ajdži Sabo, ktorý si prezývku Udu odvodil od bubienka udu drum. V bratislavskej kaviarni chýba Slide, gitarista Zajko, ktorý momentálne hosťuje na koncertoch českej skupiny Dan Gladiš and Bangladesh u našich susedov.
Duo vzniklo vo februári 2002, keď sa Sabo a Zajko plynule oddelili od materskej skupiny Dlhé diely a rozhodli sa ísť vlastnou cestou. Pesničky na debutový album s názvom O príbehoch, snoch a zvukoch dali dohromady za pár mesiacov. "Na prvom albume Dlhých dielov sme sa so Zajkom výrazne podieľali na aranžmánoch a zistili sme, že by sme chceli ešte viac. Niečo sa v nás prebudilo. Ako bubeník som sa musel prispôsobovať iným, ale teraz to mám viac vo vlastných rukách," vysvetľuje Ajdži Sabo, ktorý dnes pôsobí ako člen skupiny Jany Kirschner a doprevádzal takmer všetkých významných hudobníkov na slovenskej scéne.
Kolega Maťko Slide Zajko, ktorý si v minulosti zahral aj s Richardom Müllerom, je zasa veľkým bluesovým fanúšikom a vie zahrať snáď na všetkom, na čo sa dajú natiahnuť struny. So Sabom tvoria skvelú dvojicu, ktorá si v štúdiu vystačí sama s malou pomocou priateľov vrátane basgitaristu Martina Gašpara, ktorý dopĺňa dvojicu na koncertoch.
Ding Dong, napriek priaznivým recenziám jeho predchodcu, znie oveľa pestrejšie. "Na prvej platni sme sa iba rozbiehali. Teraz sme nad pesničkami viac rozmýšľali. Pre ne som si našiel fúkacie harmoniky a akordeóny. Chcel som, aby boli viac farebnejšie. Pesničky majú ostrejšie kontúry, sú muzikálnejšie, pretože sa lepšie hrajú," so smiechom Sabo popisuje zvuk albumu, ktorý vyšiel na značke Slnko Records.
Ich pesničky majú vďaka rôznym akustickým nástrojom od triangla cez "synťáky" až po ukukule blízko k etnickým výletom Paula Simona (Kondor a kolibrík), pomalé tempá zas evokujú Deža Ursinyho (Mesiac a kaluž) a bluesové cítenie Zajkovej gitary odkazuje k Ericovi Claptonovi alebo Ryovi Cooderovi, ako to najlepšie počuť v piesni Hmla.
O význame svojich textov Sabo hovorí nerád. "Ani to neviem poriadne sformulovať. Zaujíma ma to, po čom človek túži, no zároveň mu je to aj príťažou a obmedzením," povie nakoniec bubeník a perkusionista, z ktorého sa vďaka Slide & Udu stal skladateľ, textár a teraz aj spevák "Ajdži je vlastne najlepšia slovenská speváčka," smial sa po minulotýždňovom krste albumu Ding Dong nemenovaný Sabov muzikantský kolega, v narážke na jeho občasné pokusy o vysoké tóny.
PETER BÁLIK
