Igor Grossmann: Matka s dieťaťom, 1956
"Sú tiché, ale pritom hovoria, sú obyčajné, ba až všedné, no zároveň počujeme, ako z nich hovorí krása. Každá rozpráva svoj vlastný príbeh - a spolu vytvárajú príbeh človeka od detstva až po starobu, pričom súčasťou tohto príbehu je krajina - krajina v ľuďoch a ľudia v krajine," píše okrem iného spisovateľ Dušan Dušek o fotografiách Igora Grossmanna (1924). Až do 9. mája sú tieto fotopríbehy sprístupnené v Galérii mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci.
Kolekcia asi päťdesiatich čiernobielych fotografií pochádza z obdobia rokov 1953 - 1958 a 1963 - 1970 a mnohé z nich majú rozmer výnimočnosti. Podľa autora bolo iba päť z nich vystavených alebo publikovaných v rôznych knihách. Aj preto majú príchuť nového pohľadu na tvorbu Igora Grossmanna. Výstava s názvom Okno domova dokumentuje všedný aj sviatočný život vrchárov krajiny, v ktorej žijú. Orava, Kysuce, Liptov, Rajecká dolina - rázovité oblasti Slovenska sa stali živou kulisou pre Grossmannovu optiku. Jeho reportážna orientácia nachádzala inšpiračné zdroje u Karola Kállaya na Slovensku, ale aj u francúzskeho mága fotoreportáže Henriho Cartiera-Bressona. Filmár Martin Slivka o Grossmannových fotografiách hovoril, že prichádzajú po ére Karola Plicku.
"Mojím východiskom bola etnografická fotografia. V Rajci som sa v roku 1953 dostal do prostredia pulzujúceho plným životom dediny navôkol. Takej, aká bola kedysi, a túto tvárnosť si uchovávala aj v rokoch mojich fotografických začiatkov," hovorí o svojich fotografiách Igor Grossmann. "Už vtedy som sa snažil o rešpektovanie kompozície a o ľudskú výpoveď. Dokumentárny prejav som chcel dopĺňať s výtvarnou presvedčivosťou." Tieto slová potvrdzuje napríklad aj fotografia z roku 1970, na ktorej možno nájsť kresbu snehu na dedinskom plote, ale aj, slovami Dušana Dušeka, zimného spáča, ktorý čaká na príchod jari.
Tu niekde Igor Grossmann predznamenáva rozmaľovanejšiu polohu svojej súčasnej tvorby, ktorá je pod názvom Fotografické obrazy ešte do konca tohto týždňa sprístupnená v bratislavskej Galérii Z. "Bez fotografií z Okien domova by však nebolo ani nových fotoobrazov," hovorí Grossmann, ktorý počas celej svojej tvorivej cesty spájal pohľady do cyklov a pretavoval realitu do poézie tvaru a farby.
