FILM:Horolezkyňa C. Destivelle na festivale horských filmov v Poprade
POPRAD 13. októbra (SITA) – Narodenie syna Victora a ťažký úraz počas výpravy v Antarktíde v roku 1996 významným spôsobom ovplyvnili život francúzskej horolezkyne Catherine Destivelle, ktorá je čestným hosťom IX. ročníka Medzinárodného festivalu horských
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
filmov (MFHF) v Poprade. Po úspešnom výstupe na 4 200 metrov vysokú horu v Antarktíde C. Destivelle spadla priamo z vrcholu. Približne 20-metrový pád jej spôsobil otvorenú zlomeninu dolnej končatiny. Na vrchole bola pritom len so svojim manželom, najbližšia pomoc bola približne jednu hodinu lietadlom. So zranením absolvovala Catherine 16-hodinový zostup a ešte ďalšie tri dni čakali na príchod lietadla. "Táto udalosť mi pomohla, aby som bola silná. Ak človek chce prežiť, tak je dosť silný na to, aby to dokázal", hodnotila túto udalosť C. Destivelle na dnešnej tlačovej besede v Poprade.
Po narodení syna sa C. Destivelle prestala zúčastňovať na veľkých expedíciách. Naďalej však lezie. Jej hobby je sólové lezenie. Aj keď absolvovala niekoľko expedícií a výstupov v Himalájach, nemá tieto hory veľmi rada. "Nad 7 500 metrov sa cítim slabá a mám strach, asi ťažko by som znášala krízy a problémy, ktoré by ma tam mohli zastihnúť“, uviedla Destivelle. Obľubuje Alpy. Hneď dnes ráno navštívila aj Vysoké Tatry. Aj keď nemala čas na lezenie, predpokladá, že tam môžu byť celkom zaujímavé lezecké terény.
C. Destivelle sa narodila 24. júla 1960 v Alžírsku, ale vyrastala v Paríži ako najstaršia zo šiestich súrodencov. Liezť začala v ranom detstve pod vplyvom otca. V roku 1988 vyliezla cestu obtiažnosti 5.13c s názvom Chouca vo francúzskom Buoux. Je to priama línia na jedno- a dvojprstových dierkach. V tom období to bola najťažšia cesta vylezená ženou. V júni 1991 otvorila novú cestu na západnej stene Les Drus počas 11-dňového sólolezenia. V marci 1992 za 17 hodín vyliezla sólo mýtickú severnú stenu Eigeru, považovanú za najnebezpečnejšiu stenu Álp. V roku 1993 "vysólovala" severnú stenu Grandes Jorasses a vyliezla západným pilierom na osemtisícovku Makalu. V roku 1994 zdolala sólo Bonattiho cestu v severnej stene Matterhornu. Na ďalší rok vyliezla juhozápadnú stenu Šišapangmy v Tibete a južnú stenu Annapurny.