Pravdivé príbehy Ivekovićovej v bratislavskej Open Gallery
BRATISLAVA 22. októbra (SITA) - True Stories je názov výstavy chorvátskej výtvarníčky Sanje Ivekovićovej, ktorú v utorok sprístupní verejnosti Sorosovo centrum súčasného umenia v Bratislave. Expozícia Open Gallery na Baštovej ulici predstaví tri cykly aut
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
orky s názvami Nada Dimic File, Gen XX a Women´s House. Výstava je pokračovaním cyklu umenia postsocialistických krajín s dôrazom na tvorbu žien. V rámci neho doteraz v Bratislave vystavovali výtvarníčky z Maďarska, Estónska a Macedónska. Utorková vernisáž bude o 17:00, výstava bude otvorená do 4. decembra.
Na prvom z trojice umeleckých cyklov - na diele Nada Dimic File/Spis Nady Dimic autorka pracuje od roku 1998. Za socializmu niesla meno národnej hrdinky Nade Dimićovej úspešná továreň na textil. V 90. rokoch ju premenovali na Endi International. Nakoniec skrachovala a stovky žien prišli o prácu. Ivekovićova realizuje prácu formou performance, potlačí na tričkách, ale aj zásahmi do prostredia mesta. Príkladom je obnova neónovej reklamy na priečelí továrne a organizovanie bezplatného právneho poradenstva pre pracovníčky továrne.
Mediálny projekt Gen XX vznikol v rokoch 1997 až 2001 a tvorí ho séria fotografických prác, v ktorých Ivekovićová spracovala reklamy z chorvátskych časopisov. Tváre modeliek na fotografiách verejnosť vyrastajúca v ére juhoslovanského socializmu dobre pozná. Všetky boli neskôr vyhlásené za hrdinky. Pre mladých Chorvátov sú dnes tieto ženy neznáme. Miesto v Gen-e XX má aj matka autorky Nera Safarićová. Zastupuje ju fotografia z doby pred jej deportáciou do Osvienčimu, kde bola držaná až do oslobodenia krajiny.
Tretí vystavený cyklus Women´s House vytvára Ivekovićová od roku 1998. Dielo je založené na báze medzinárodnej spolupráce a jeho náplňou je realizácia inštalácii na konkrétnych miestach. Inštalácie predstavuje širokej verejnosti aj prostredníctvom textov, pohľadníc, plagátov a na tlačových besedách, či prostredníctvom projekcie videofilmov. Objekty tvoria odliatky tvárí žien, ktoré v čase výstavy žili v miestom útulku pre týrané ženy. Masky ďalej vznikli na workshopoch s obyvateľkami Autonómneho útulku pre ženy v Záhrebe, útulku Frauenhaus v Luxembursku a Krízového centra v Bangkoku.