Bratislavské jazzové dni Horizont * Posledný večer - 21. októbra 2001 * PKO
Tretí večer džezových dní otvorila skupina rakúskeho klaviristu Eliasa Meiriho. Ich vystúpenie som nestihol, ale dôveryhodným zdrojom sa páčilo, pretože zazneli aj veselé africké a karibské prvky, takže to bolo čosi pre ctiteľov etnodžezu a aj tanečníkov.
Na etnicko-elektronickú nôtu zahrala francúzska kapela Mei Tei Shô, ktorej členom je aj DJ. K drsným, prebasovaným spodkom títo chlapci domaľovávali etno motívy a charizmatický spevák zabezpečoval napätie aj šou. Mám pocit, že inštrumentálne by som zniesol aj trochu väčšie vzrušenie, značné rezervy som cítil u basgitaristu aj gitaristu, saxofonista hral pekne, aj keď niekedy zbytočne agresívne jačavo. Vystúpenie sa začalo celkom sľubne, ale prepadlo sa do stereotypu, čo nás vyhnalo na nezdravé pôžitky vo foyeri.
Veľmi sme si ich neužili, lebo sme sa rozhodli obsadiť si miesto v kaviarničke v krčku veľkej sály, kde celý čas išla projekcia aj zvuk z hlavného pódia (dobrý nápad) a kde sa odohrávali vystúpenia slovenských formácií - v sobotu to boli štýlovo vybrúsení Nothing But Swing. V nedeľu sa predstavila Sylvia Josifoská so skupinou a tento koncert patril medzi vrcholy festivalu. Prominentná kapela hrala tak, akoby ani na minútu nerobila celý život nič iné, má skutočne exportnú úroveň (Juraj Burian - gitara, Martin Gašpar - basgitara, Marcel Buntaj - bicie, Igor Szabo - perkusie, Marián Čekovský - klávesy). Sylvia Josifoská je speváčka, ktorá suverénne, dravo a s prehľadom ovláda hudobný priestor, vyžaruje charizmu a vzrušenie. Repertoár tvorili cover verzie v atraktívnych úpravách.
Holanďania New Cool Collective sú doma atrakciou tanečných klubov. Veľmi sympatický mladý orchester s troma perkusionistami a dvoma dychármi hrá s chuťou a veselo, nechýba milá šou. Repertoár vychádza zo soul džezu, aký hráva Georgie Fame (inak hosť na ich poslednom albume), občas to zafunguje, ozvú sa karibské motívy alebo afrodžez. Osviežujúca kapela.
Lucky Peterson bol nazývaný zázračným bluesovým dieťaťom, pretože už v detskom veku mal profesionálne angažmány ako hráč na organ hammond aj ako gitarista. Súčasnú bluesovú scénu príliš nesledujem, a tak som vstúpil do sály ako nepopísaný list. Od prvých taktov sme všetci pocítili priam knokautujúci príval. Kapelu Luckyho Petersona tvoria fantastickí hráči, ktorí to robia naplno. Je to rockové blues s výraznou funky motorikou a pumpujúcou dychovou sekciou, šou, aká má byť.
Peterson je zabávač, ako sa patrí: žartuje, povzbudzuje publikum, hrá a spieva ako boh, s gitarou behá medzi ľuďmi na veľkú radosť ochranky. Po sobotnom vystúpení organistu Joeya DeFrancesca som si myslel, že už nič tak ľahko nevyvolá búrlivý tok emócií. Toto bolo naozaj silné dráždidlo, skvelý záver Bratislavských jazzových dní a jeden z vrcholov dvadsaťsedemročnej histórie festivalu.
Zrátané a podčiarknuté - napriek rozpačitému piatkovému večeru sa tieto „džezáky“ mimoriadne vydarili.
