Julia Robertsová a Catherine Zeta-Jonesová.
Producent je absolútne nenahraditeľná postava filmového biznisu. Stojí pri zrode každého filmu, je to dobrá víla a zlý černokňažník v jednej osobe. Mieša sa spravidla do všetkého a rád dáva najavo, že celý film by aj tak najlepšie zrežíroval sám. Dobre vie, že toto tabu nikdy nesmie prekročiť. To si nedávno výnimočne trúfol úspešný producent Joe Roth a urobil sa režisérom komédie Zlatíčka pre každého. Zrejme preto, že kedysi už režisérom bol. Ako bezmenný pešiak šoubiznisu režíroval a režíroval bez toho, aby jeho výkony vzbudili pozornosť, kým sa nestal producentom. Tak si urobil meno hitmi ako Sám doma, Horúce strely, Armageddon a stal sa šéfom 20-th Century Fox.
Pre také veľké zviera iste nebol problém zhromaždiť to najžiarivejšie obsadenie. Zdalo by sa, že film, kde dnes hrá Julia Robertsová, už nemôže skončiť veľmi zle, navyše keď pri nej stojí Catherine Zeta-Jonesová a okolo nonšalantne pobiehajú John Cusack a Billy Crystal. A môže.
Hoci nápad so satirou na Hollywood je vďačný a terén všetkým zúčastneným známejší než čokoľvek iné. Máme tu v plnej paráde celý súbor vyvolených: egocentrickú, neistú hviezdu, (Zeta-Jonesová) nenásytne lačniacu po láske; jej sestru, zneužívané škaredé kačiatko (Robertsová) – pochopiteľne, budúcu labuť; manipulatívneho agenta pre styk s verejnosťou (Crystal); hrabivého producenta (Stanley Tucci) aj vlastnou genialitou opitého umelca – režiséra (Christopher Walken). Hviezdy karikujú seba akoby tým chceli vyjadriť, že tento cynický, nafúkaný, infantilný druh sú predsa aj oni, aj keď zas nie tak celkom, inak by predsa neboli schopní takej sebairónie. A tak sa poočku dívajú na seba, ako im to pristane a my vidíme, že sú so sebou spokojní a hovoria nám zas len to, čo vždy: „No povedzte, nie sme náhodou úžasní?“
No nielen preto je humor Zlatíčok pre každého taký udýchaný. John Cusack, manžel Zeta-Jonesovej, ako alkoholom a drogami premohnutá neurotická celebrita na odvykacej klinike vypije upokojujúci čaj, vyhlási, že ten mu vždy prináša koncentráciu a pokoj a hneď prevrhne šálku aj kanvicu. To sú tie najväčšie pointy, na aké sa môžete v tomto filme tešiť.
Celkom milé je, keď sa rozvadení hviezdni manželia radia, čo budú predstavitelia tlače jesť a piť a kde sa budú váľať – to je totiž pre úspech filmu podstatné. Horšie to je so scénou, keď starnúci producent padá na kolená pred režisérom a žobroní o poslednú šancu. Klišé Hommo Hollywoodensis je vo svojej neúnavnej stereotypnosti napokon predovšetkým otravné. Satirický zub si príbeh nakoniec aj tak vylomí na obligátnej love-story.
Takéto satirické šľahy v skutočnosti veľmi nebolia. Ani nemajú prečo, veď je to kritika zhora: režisér je kapitánom hollywoodskeho priemyslu, a napokon, ani autor scenára či prítomní herci nemajú dôvod na hnev. Pred i za kamerou sú len Zlatíčka pre každého.
