Výstava k 100. výročiu narodenia architekta V. Karfíka
BRATISLAVA 28. októbra (SITA) - Výstava Galérie Spolku architektov Slovenska (SAS) v Bratislave pripomína 100. výročie narodenia popredného česko-slovenského architekta, urbanistu a pedagóga Vladimíra Karfíka. Do 17. novembra je tu vystavené dielo Karfíka
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
, ktorý sa preslávil doma, ale i v Európe a USA. Kurátori výstavy Architekt Vladimír Karfík Boris Hrbáň, Maroš Fečík a Miriam Faragulová pripravili prehliadku jedinečného diela. Nechýbajú tu projekty vytvorené pre ateliéry Le Corbusiera a Franka Lloyda Wrighta, pre Baťu, administratívne a bytové stavby, stavby pre obchod, kultúru a šport. Vystavená je aj dokumentácia k rekonštrukciám, urbanistickým, priemyselným a dopravným projektom.
Vladimír Karfík (26. októbra 1901 - 6. júna 1996) bol jedným z hlavných predstaviteľov funkcionalizmu a konštruktivizmu v československom staviteľstve 20. storočia. Bol priekopníkom montovaných celopanelových konštrukcií. Autorom prvého panelového domu na Slovensku - v Bratislave na Kmeťovom námestí, od ktorého sa odvíja história našej panelovej výstavby, je Karfík.
Karfík vyštudoval architektúru na Českom vysokom učení technickom (ČVUT) v Prahe a následne od roku 1924 do 1925 absolvoval študijný pobyt v ateliéri Le Corbusiera v Paríži. Rok pracoval v Prahe, navštívil Anglicko. V období 1927 až 1930 bol v USA, kde pracoval pre firmy Schmidt - Garden - Ericson a Holabird - Root v Chicagu. Dostal sa do ateliéru F. L. Wrighta. Pobyty v Paríži aj v Chicagu poznačili celú Karfíkovu tvorbu. V rokoch 1930 až 1946 pracoval ako vedúci architekt v projektovom oddelení Stavebnej kancelárie firmy Baťa v Zlíne. Zlínske obdobie je považované za jeho najvýznamnejšie. Práve diela z tých čias, ako obchodné domy Baťa v Brne, Bratislave, či Amsterdame, Rímsko-katolícky kostol v Petržalke, či viaceré zlínske vily, mu zaručili popredné miesto v dejinách modernej architektúry. V roku 1932 a 1933 realizoval výstavby v Anglicku a USA. V roku 1946 prišiel na pozvanie profesora Emila Belluša prednášať na Fakultu architektúry Slovenskej vysokej školy technickej, kde pôsobil až do začiatku 70. rokov. V rovnakom roku ho menovali profesorom, v rokoch 1955 až 1957 bol dekanom Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT. Prednášal v Poľsku, Rusku, Nemecku, Rakúsku, na Malte a v USA. Získal domáce i medzinárodné ceny, Cenu E. Belluša, Cenu Dušana Jurkoviča, čestné členstvo Amerického inštitútu architektov, čestný doktorát ČVUT. V roku 1992 mu prezident Václav Havel udelil zlatú medailu za príspevok k rozvoju česko-slovenskej a svetovej architektúry.