Hoci pre súčasníkov stratili zmysel, napriek tomu sa stále objavujú v súčasnosti. Myslí si to Martin Mešša z Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), ktorý sa zaoberá výzdobou kraslíc. Podľa neho v poslednom čase nápaditosť výrobcov je takmer bez hraníc a práve kraslice zaznamenali najväčšiu dynamiku rozvoja, dodal pre agentúru SITA.
Okrem tradičných techník výzdoby ako je farbenie, batikovanie, nanášanie vosku sa čoraz viac rozšírilo aj oblepovanie slamou, dužinou, farebným papierom, či oblepovanie niťami. Výrobcovia začínajú kraslice aj oháčkovávať a očipkovávať. Ako konštatuje Mešša, populárne sa stáva perforovanie, ktoré pripomína výšivku. Aj vyškrabované kraslice, ktoré boli kedysi typické len pre podtatranské oblasti, sa dnes objavujú po takmer celom Slovensku. Pri zdobení výrobcovia často siahajú najmä po kvetinových vzoroch. Na krasliciach sa objavujú rôzne podoby ruží, snežienok, prvosienok i iných jarných kvetov. Nevyhýbajú sa však ani geometrickým vzorom, ktoré pripomínajú výšivku v sieti.
Mešša tvrdí, že pri zdobení kraslíc nastala zmena v spôsoboch farbenia. Okrem prírodných farbív, typických v minulosti, sa čoraz viac využívajú priemyselné farby. Nájsť môžeme aj kraslice farbené čiernym tušom, atramentom, či farbami na kožu a sprayovými farbami. Dosť sa rozšírilo aj oblepovanie kúskami kože. Najvýraznejším prvkom zdobenia sa však podľa Meššu stalo opletanie kraslíc drôtom.
