Hudba: Petr Hromádka * Premiéry: 8. a 9. apríla 2004
"Kdybych měl třídit, řekl bych, že Hašler byl komik regionální, Ferenc Futurista evropský a Vlasta Burian světový, jeden z deseti nejlepších komiků světa." To sú slová človeka navýsosť kompetentného - Jana Wericha.
Lenže Vlasta Burian bol nielen skvelý divadelný a filmový komik, ale aj človek s tragickým osudom. Geniálny klaun, ktorého filmy Anton Špelec Ostrostřelec, Tři vejce do skla, C. a k. polní maršálek a mnohé ďalšie patria v Česku dodnes k najobľúbenejším komédiám. A pretože sa na televíznych obrazovkách objavujú často, mladšia generácia už ani netuší, že to dlhé roky tak nesmelo byť.
Vlasta Burian, človek apolitický a rýdzi komediant a klaun a absolútne nijaký satirik doplatil na dva totalitné režimy, ktoré práve potrebujú populárnych komikov použiť a zneužiť na svoje politické ciele. Protektorátnemu režimu Vlasta Burian vzdoroval: odmietol zájazd svojho súkromného divadla do fašistického Nemecka, kde mal hrať pre totálne nasadených českých robotníkov a odmietol hrať v nemeckých filmoch. Jeden jediný raz v roku 1941 však zlyhal a účinkoval ako herec v odpornom antisemitskom a antiamerickom satirickom programe Hviezdy nad Baltimore v protektorátnom rozhlase, kde dokonca parodoval vtedajšieho ministra zahraničia československej exilovej vlády Jana Masaryka. Urobil tak pod hrozbou, že keď odmietne, zrušia jeho divadlo. To nič nemení na tom, že ten program bol odporný. Voskovec s Werichom mu to vo svojom rozhlasovom vysielaní z Ameriky neváhali vytmaviť bez obalu!
Po vojne nastupujúca boľševická totalita potrebovala exemplárne potrestať predstaviteľa "batizmu v kultúre", teda úspešného súkromného podnikania v kumšte, preto ponížila a potrestala geniálneho komika rovnako odporne. Odsúdili ho a vzali mu súkromné divadlo, aby ho odovzdali do rúk skutočnému kolaborantovi - ale v tom čase už komunistovi - Z. Podlipnému, ktorý hral za okupácie hlavnú rolu v antisemitskej agitke Rotschild víťazí pri Waterloo. Napokon v roku 1951 komunisti Burianovi skonfiškovali dom aj majetok. Český "kráľ komikov" zomrel pokorený, odsunutý a zabudnutý v roku 1962. Len nedávno, vďaka českému teatrológovi a kabaretiérovi Vladimírovi Justovi bol súdne aj občiansky rehabilitovaný a jeho telesné pozostatky boli slávnostne prenesené na pražský Vyšehrad.
"Kauza Vlasta Burian" inšpirovala súbor divadla Husa na provázku v Brne na inscenáciu Hviezdy nad Baltimore. Úlohy geniálneho komika Vlastu Buriana sa ujal iný geniálny komik a klaun - Bolek Polívka. Mýlite sa však, ak si teraz myslíte, že predstavenie je ohňostrojom gagov, špílcov a komických etud. Polívka ich síce aj tentoraz zopár brilantne predvedie, ale jeho prejav je poznačený nostalgiou a bolesťou; osud Vlastu Buriana v smutných časoch, údel komika poníženého dvoma totalitnými režimami akoby mu lámal po celý čas chrbticu. Takým smutným klaunom je Chaplin v Kidovi. Pritom príbeh Vlastu Buriana v Hviezdach nad Baltimore sa neodohráva len na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov, v predstavení zažiari niekoľko radostných retrospektív z obdobia Burianovej slávy a popularity z čias prvej republiky a celé predstavenie sa odohráva na noblesnom tenisovom kurte. Kurt je však obkolesený drôteným pletivom, diváci sedia po oboch stranách plota a hľadia na hercov ako na zver v klietke. To je skvelé riešenie a ten pocit nazízania do klietky-väzenia nás po celý večer neopustí.
Divadlo Husa na provázku, verné svojim tradíciám, opäť nastolilo kritickú reflexiu českých - a vlastne aj našich československých dejín. Nespravilo to didakticky, ale zachovalo si pritom jasný postoj. A režisér J. A. Pitínský to "politické divadlo" múzicky zahalil do jemného nostalgického oparu. O to viac oslovuje nielen rozum a pamäť, ale aj srdcia divákov.
