VO VIEDENSKEJ ALBERTINE VYSTAVUJE JAPONEC SEIICHI FURUYA FOTOGRAFIE O LÁSKE, SMRTI A NÁDEJI

Tak ďaleko, ako dokážeš dovidieť

V roku 1973 sa nádejný japonský architekt Seiichi Furuya vybral na loď, ktorá ho preplavila do Ruska. Tam si kúpil lístok na Transsibírsku magistrálu a vystúpil až v Moskve...


Christine, 1983



FOTO © SEIICHI FURUYA



V roku 1973 sa nádejný japonský architekt Seiichi Furuya vybral na loď, ktorá ho preplavila do Ruska. Tam si kúpil lístok na Transsibírsku magistrálu a vystúpil až v Moskve. Odtiaľ išiel do Benátok, Istanbulu, Viedne, Belehradu a Berlína. Jeho cieľom neboli architektonické štúdiá, v rukách držal svoju novú lásku - fotoaparát. Snímal všetko okolo seba. Portréty osudovej lásky Christine, ktorú neskôr tragicky stratil, kritický pohľad na život na Balkáne i na periférii veľkomiest, bizarné mozaiky z čias Berlínskeho múra, ale aj idylické zábery rozkvitnutej prírody.

To všetko sa dá nájsť aj na Furuyovej retrospektívnej výstave vo viedenskej Albertine, ktorá potrvá až konca augusta. "Hľadal som seba, našiel som sa vo fotografiách," povedal v rozhovore pre SME SEIICHI FURUYA (1950) na nedávnej vernisáži, ktorá sa uskutočnila v jeden deň s Rembrandtovou retrospektívou.

O poschodie vyššie vystavuje Rembrandt. Aký je to pocit?

Skvelý, veď mi v Albertine dali vstupenku do nesmrteľnosti.


Nie je to trochu zväzujúce?

Je to veľká výzva, ale moje susedstvo s Rembrandtom sa odvíja od dramaturgického plánu Albertiny. Ten chce ponúknuť širokú škálu umenia. Na prízemí je ešte svetový pop art a minimalizmus. Je si z čoho vyberať. Dúfam, že saVo viedenskej Albertine vystavuje Japonec Seiichi Furuya fotografie o láske, smrti a nádeji ľudia zastavia aj na mojej výstave.


Vaše snímky sú na jednej stene nainštalované, akoby vytvárali dojem jednej veľkej fotografie. Bol to zámer?

Čiastočne. Dokonca som tam dal fotografie z rôznych období. Chcel som, aby sa vytvorila mozaika, z ktorej si divák sám povyberá svoje obrázky.


Fotografie vašej ženy Christine ste však dali dohromady. Sú to vaše spomienky?

Dal som do nich všetko, čo mi bolo blízke. Radosť, túžba, bolesť, miznúci portrét. Už to bude pomaly dvadsať rokov, čo ju nemám. Našťastie, po Christine mi zostali fotografie, ale aj syn Komyo Klaus.


Kde ste sa s Christine spoznali?

V Grazi, kde som prišiel v roku 1976. Bolo to také pehavé dievča s veľkými plachými očami. Mne však otvorila náruč svojho sveta a ja som do neho rád vstúpil. Žiaľ, vstúpil do neho aj smútok a psychické depresie.


Po jej dobrovoľnom odchode z tohto sveta ste napísali, že svet pre vás už nebude taký farebný. Pomohol vám čas?

Zdá sa, že áno. Niektoré fotografie z posledného obdobia sú už opäť farebné. Musel som to prekonať. Pomáhal mi Komyo Klaus a fotoaparát.


Ešte pred pádom Berlínskeho múru ste chodili po rakúskych hraniciach s bývalým Československom, Juhosláviou a východným Nemeckom. Čo vás tam priťahovalo?

V ovzduší už dýchala predzvesť, že raz sa tieto hranice otvoria, ale v druhej polovici osemdesiatych rokov tam ešte bol ostnatý drôt a tanky. Zaujímal ma život ľudí, ktorí sa na seba museli pozerať cez nepriedušne zavreté hranice. V ich očiach som videl veľké sny.


Vedeli ste to ako príslušník inej kultúry a skúseností pochopiť?

Spočiatku som rozdelenej Európe nerozumel. Rovnako ako občasným prejavom antisemitizmu a xenofóbie. Každodenný život ma však naučil pochopiť. A tak vznikol fotografický cyklus - Tak ďaleko, ako oči dokážu dovidieť.


Ktosi vám povedal, že ste fotografom na ceste. Je to presné?

Rád cestujem, ale keď sa už niekde vyberiem, snažím sa tam byť čo najdlhšie. Nie som fotožurnalista, na svoje fotografie potrebujem čas.


Prečo ste zostali v Grazi?

S Christine sme si ho vybrali za naše mesto a aj synovi sa páči. Často som však aj v Tokiu.


V Albertine sa odvíja štvrťstoročie vášho života. Ako ho vnímate?

Sú tam všetky tie veľké maličkosti, z ktorých sa skladá ľudský život: láska, smrť, vášeň, hlúposť i nádej. "Albertinu považujem za veľký predel. Niečo sa končí, iné sa azda začína. S istotou však viem povedať, s čím nekončím: pozorovaním ľudí.


Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  7. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  1. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  3. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  4. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  5. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  9. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  10. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 537
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 5 066
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 931
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 424
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 111
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 2 307
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 037
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 613
  9. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 175
  10. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 081

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Migranti robia bordel. Ako sa šíria takéto hoaxy

Výskumníci sa pozreli na hoaxy. A zistili nielen prečo sa šíria, ale že môže byť oveľa horšie.

DOMOV

Tomanová nám viac škodí ako pomáha, hovoria niektorí rodičia

Znalca odvolávajúceho sa na Tomanovú stiahli z prípadu.

BLOG VERONIKY REMIŠOVEJ

Ako nám SNS kradne budúcnosť

Ministerstvo sa tvári, že projekty hodnotia nezávislí odborníci.

Neprehliadnite tiež

Netflix má film o anorexii. Psychológovia pred ním varujú

Režisérka sa vo filme To the Bone vyrovnáva s vlastnými skúsenosťami.

Do Hry o tróny sa konečne vrátila erotika. Inak ide do slepej uličky

Druhá časť novej sezóny najúspešnejšieho seriálu priniesla neistý ľúbostný príbeh.

Jamiroquai zahrali diskotéku pre viac generácií. Kto pri tom dýchal?

Koncert britskej kapely ukázal, že Colours of Ostrava vie poskladať dobrý program. Na problémy naráža inde.

Štefan Nosáľ: Ako sa kedysi tancovalo? Otec to vystihol najlepšie - vyskakovau, kerý ako vedeu

Profesor vychoval okolo seba ľudí, ktorí vedia ako ďalej, aj keď tu už on sám nebude.