SME
Sobota, 1. október, 2022 | Meniny má Arnold

Tak ďaleko, ako dokážeš dovidieť

V roku 1973 sa nádejný japonský architekt Seiichi Furuya vybral na loď, ktorá ho preplavila do Ruska. Tam si kúpil lístok na Transsibírsku magistrálu a vystúpil až v Moskve...


Christine, 1983



FOTO © SEIICHI FURUYA



V roku 1973 sa nádejný japonský architekt Seiichi Furuya vybral na loď, ktorá ho preplavila do Ruska. Tam si kúpil lístok na Transsibírsku magistrálu a vystúpil až v Moskve. Odtiaľ išiel do Benátok, Istanbulu, Viedne, Belehradu a Berlína. Jeho cieľom neboli architektonické štúdiá, v rukách držal svoju novú lásku - fotoaparát. Snímal všetko okolo seba. Portréty osudovej lásky Christine, ktorú neskôr tragicky stratil, kritický pohľad na život na Balkáne i na periférii veľkomiest, bizarné mozaiky z čias Berlínskeho múra, ale aj idylické zábery rozkvitnutej prírody.

To všetko sa dá nájsť aj na Furuyovej retrospektívnej výstave vo viedenskej Albertine, ktorá potrvá až konca augusta. "Hľadal som seba, našiel som sa vo fotografiách," povedal v rozhovore pre SME SEIICHI FURUYA (1950) na nedávnej vernisáži, ktorá sa uskutočnila v jeden deň s Rembrandtovou retrospektívou.

O poschodie vyššie vystavuje Rembrandt. Aký je to pocit?

Skvelý, veď mi v Albertine dali vstupenku do nesmrteľnosti.


Nie je to trochu zväzujúce?

Je to veľká výzva, ale moje susedstvo s Rembrandtom sa odvíja od dramaturgického plánu Albertiny. Ten chce ponúknuť širokú škálu umenia. Na prízemí je ešte svetový pop art a minimalizmus. Je si z čoho vyberať. Dúfam, že saVo viedenskej Albertine vystavuje Japonec Seiichi Furuya fotografie o láske, smrti a nádeji ľudia zastavia aj na mojej výstave.


Vaše snímky sú na jednej stene nainštalované, akoby vytvárali dojem jednej veľkej fotografie. Bol to zámer?

Čiastočne. Dokonca som tam dal fotografie z rôznych období. Chcel som, aby sa vytvorila mozaika, z ktorej si divák sám povyberá svoje obrázky.


Fotografie vašej ženy Christine ste však dali dohromady. Sú to vaše spomienky?

Dal som do nich všetko, čo mi bolo blízke. Radosť, túžba, bolesť, miznúci portrét. Už to bude pomaly dvadsať rokov, čo ju nemám. Našťastie, po Christine mi zostali fotografie, ale aj syn Komyo Klaus.


Kde ste sa s Christine spoznali?

V Grazi, kde som prišiel v roku 1976. Bolo to také pehavé dievča s veľkými plachými očami. Mne však otvorila náruč svojho sveta a ja som do neho rád vstúpil. Žiaľ, vstúpil do neho aj smútok a psychické depresie.


Po jej dobrovoľnom odchode z tohto sveta ste napísali, že svet pre vás už nebude taký farebný. Pomohol vám čas?

Zdá sa, že áno. Niektoré fotografie z posledného obdobia sú už opäť farebné. Musel som to prekonať. Pomáhal mi Komyo Klaus a fotoaparát.


Ešte pred pádom Berlínskeho múru ste chodili po rakúskych hraniciach s bývalým Československom, Juhosláviou a východným Nemeckom. Čo vás tam priťahovalo?

V ovzduší už dýchala predzvesť, že raz sa tieto hranice otvoria, ale v druhej polovici osemdesiatych rokov tam ešte bol ostnatý drôt a tanky. Zaujímal ma život ľudí, ktorí sa na seba museli pozerať cez nepriedušne zavreté hranice. V ich očiach som videl veľké sny.


Vedeli ste to ako príslušník inej kultúry a skúseností pochopiť?

Spočiatku som rozdelenej Európe nerozumel. Rovnako ako občasným prejavom antisemitizmu a xenofóbie. Každodenný život ma však naučil pochopiť. A tak vznikol fotografický cyklus - Tak ďaleko, ako oči dokážu dovidieť.


Ktosi vám povedal, že ste fotografom na ceste. Je to presné?

Rád cestujem, ale keď sa už niekde vyberiem, snažím sa tam byť čo najdlhšie. Nie som fotožurnalista, na svoje fotografie potrebujem čas.


Prečo ste zostali v Grazi?

S Christine sme si ho vybrali za naše mesto a aj synovi sa páči. Často som však aj v Tokiu.


V Albertine sa odvíja štvrťstoročie vášho života. Ako ho vnímate?

Sú tam všetky tie veľké maličkosti, z ktorých sa skladá ľudský život: láska, smrť, vášeň, hlúposť i nádej. "Albertinu považujem za veľký predel. Niečo sa končí, iné sa azda začína. S istotou však viem povedať, s čím nekončím: pozorovaním ľudí.


SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  2. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  3. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  4. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  5. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  6. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  7. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  8. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  1. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  2. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  6. SITA Slovenská tlačová agentúra zlepšuje dostupnosť služieb
  7. 4 veci, na ktoré si treba dať pozor pri zateplení šikmej strechy
  8. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  1. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 5 390
  2. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 234
  3. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 4 990
  4. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 4 855
  5. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 4 620
  6. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 913
  7. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 769
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 512
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Milan Buno: 7 knižných tipov: Stephen King odporúča nový strašidelný príbeh
  2. Katarína Chudá: Francúzske dvorné balety: aké bizarné kostýmy nosili herci v 17. storočí?
  3. Roman Kebísek: Štúr najskôr Pospíšilovej verejne vyznal lásku a o pár mesiacov ju verejne nechal
  4. Milan Buno: 7 knižných tipov: Opustený ostrov a 8 súťažiacich...koľkí napokon prežijú?!
  5. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  6. Katarína Chudá: Marc Chagall: Ruský žid, ktorý pobúril Francúzov
  7. Viera Polakovičová: Svetová premiéra diela Matúša Wiedermanna v Paríži
  8. Katarína Chudá: Artemisia Gentileschi: maliarka, ktorá dokázala neuveriteľné
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 9 221
  2. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 851
  3. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 586
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 991
  5. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 3 826
  6. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 3 722
  7. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 3 534
  8. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 123
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu